Prišiel čas ticha, keď sa drevo premenilo na chlieb. A na chlieb sa premenilo i svetlo, lebo tam, kde Západ zdôrazňuje umučenie Ukrižovaného, tam Východ ukazuje svetlo Zmŕtvychvstalého, aby sa drevo kríža i svetlo vzkriesenia zliali do jedného a boli najväčšou oporou pre svet i pre dušu človeka. A tak sa drevo stalo chlebom, z ktorého sa sýtila duša. Tak sa osou tohto dreva načrtla os sveta, tak duša ako odsúdenec na večný nepokoj dostala zmysel. Dostala odpoveď. Dostala drevo, ktoré bolo chlebom. Dostala drevo, ktoré bolo vodou. A toto drevo odlišné od všetkých stromov sveta napájalo rieky, zasycovalo moria, bolo vodou pre vodu samotnú, bolo zmyslom pre stromy, kvetiny a lúky, stalo sa ozmyslnením noci, ozmyslnením pominuteľnosti rána, zmyslom strateného života, zmyslom poníženia, pochopením bolesti a predpoveďou osobného utrpenia, liečivej pokory i vzkriesenia, ktoré je skutočné ako v magickú čiernu noc Bielej soboty, keď sa rozozneli zvony.