Katarína Džunková

Niš

Radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi, ale napokon už srdce necítilo nič. Už nebola radosť, nebol smútok, len mechanické pohyby rúk a čas, v ktorom chcel ľudský rozum vidieť koniec i srdce chcelo vidieť…

1.2.2016 o 18:32 | Karma článku: 4,86 | Prečítané:  568x | Diskusia: 0 príspevkov
Katarína Džunková

Nad srbskou krajinou (Gornji Matejevac)

Za krívajúcou chôdzou tmy, za chvostom noci, tam, kde sa ako priateľ a nepriateľ zároveň držalo tesne za odchádzajúcim dňom slnko, som sa prebudila s tichom v náručí. A srbské slnko prenikalo do priestoru uprostred…

17.1.2014 o 11:41 | Karma článku: 9,16 | Prečítané:  884x | Diskusia: 1 príspevok
Katarína Džunková

Mileševský monastyr (Srbsko)

Pretože z každého miesta na zemi napokon človek musí odísť, pobrala som sa i ja z Mileševského monastyru, bieleho ako nebesá. Z miesta, po ktorom som tak túžila od svojej prvej návštevy Srbska, odkedy mám pri…

2.1.2014 o 1:30 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  1043x | Diskusia: 4 príspevky
Katarína Džunková

Železné vráta

To som ja, kto kričí a plače a zavše bojuje so všetkými vecami, a nevie nič iné, iba dobiedzavo klopať na svätú bránu a nástojčivo vravieť: „Nepustím ťa, pokým mi nepožehnáš!“ Lebo ja bez toho požehnania neviem žiť.…

13.10.2010 o 1:18 | Karma článku: 10,54 | Prečítané:  3287x | Diskusia: 35 príspevkov

Už ste čítali?