Katarína Džunková
Bukurešť
Pomaly sa predomnou odkrývalo nočné mesto, ako čoraz zreteľnejší obraz života a smrti, čo je ešte v tejto chvíli pred nami a jeho črty, vynárajúce sa ako vrcholky Karpát, našepkávajúce, aký bude čas a akí budeme. Sledovala som jeho svetlá, nočný ruch a príjemné teplo a hlasnú vravu takú typickú pre Balkán. Ako ku mne zo zhluku slov nočnej ulice doliehali jednotlivé slová a ja som ich rozoznávala; tak mi spomedzi všetkých myšlienok znelo najvyššie prikázanie – z celého svojho srdca miluj Boha. A celý svet sa premieňal.