Katarína Džunková
Septembrové zápisky
A dni boli biele ako perly, biele kvôli oblakom, čo prikryli rakúsku krajinu bielou perleťou a čas chodil piť k ľuďom, ako z koľaje a mlák pijú biele holuby. Čas skrotol a vravel – taký rýchly je pozemský život. A hlinou, v ktorú neveríte, raz vy sami budete. A láska, v ktorú neveríte, raz vás samotných prikryje. A vysoké buky a brezy sa podobali mníchom – mlčali, aby z ich zelene a sily aj človek mohol piť. A za každým skutkom stála otázka – čo to znamená pre večnosť? A málokto si ju všimol, ako si nevšímame prítomnosť milosti v životoch.