Katarína Džunková
Tichá a ešte krehká skopjanská jar (Macedónsko)
Jar! Utekať ku nej s nadšením ako s rozožatou sviecou a bežať, bežať, bežať, k stromom a bielej nádhere. V čase, keď ma Boh navštevuje zmyslom života, pokorou vecí a keď ma budí k voňavým ránam, kde čaká pri nohách zeme umytý nový, jarný svet.