reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x
reklama

Francúzsko

Normandia. Bretónsko.

Katarína Džunková

Normandia. Bretónsko.

Nachýlilo sa leto ako sa nachyľujú snehom a plodmi obrastené stromy, a nikto si neželal jeseň. Jeseň krvácajúcu ako rana otvorená, jeseň ako čosi neznáme, bolestné a nechcené, čoho sa treba báť, jeseň ako trpkosť trniek

  • 11. aug 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 113x
  • 3
Predjarie v delte Rhôny

Katarína Džunková

Predjarie v delte Rhôny

V priehlbinách aprílových lúk sa usadila voda a zem bola taká teplá, že sa trávam chcelo až nahlas radovať, že sú už jarné. Zem zmäknutá vsiaknutou vodou a vrstvou machu prikrývajúcou hnedé telo pôdy teraz vyslala do života nové a nové trávy, aby požehnala ich detstvo, aby žehnala zárodkom púpav a žltej, keď sa pri kríkoch otvára husí nátržník. A na lúku a vlhkú zem ktosi rozhodil motýle ako dary z milosti. A život sa dral na povrch a nepýtal sa, aké choré je ľudstvo. A život sa dral zo zeme ako z najväčšieho pokladu a na lúkach svietili zlaté mince podbeľa.

  • 14. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 136x
  • 5
Slzy a Saint-Denis

Katarína Džunková

Slzy a Saint-Denis

V záplave pominuteľných túžob súčasnosti a v očakávaniach priazne od budúcnosti, unikajú – a my dodajme, že nie neriadene – dnešnému človeku základné súvislosti. Nejde tu iba o vedomosť na úrovni rozumu, keď máme tak ďaleko od základných právd o živote, ktoré dokonale ovládali naši starí otcovia, múdri sedliaci. Mám namysli aj vedomosť srdca – základné ľudské vedomie, že Boh je. Že druhý človek je môj brat a že Pána cítime, milujeme a pociťujeme pred ním bázeň a vinu pre svoju nevďačnosť a pýchu. V šepote Miserere mei, Dominus; ktoré tak nenápadne opustilo kostolné lavice a ľudské svedomia; si potom človek väčšmi uvedomoval cestu, pravdu i život vychádzajúce od samotného Boha, Spasiteľa umučeného na kríži. A na úrovni spoločnosti si človek väčšmi uvedomoval milosť byť kresťanom.

  • 16. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 069x
  • 3
Plač detí pri Rhône

Katarína Džunková

Plač detí pri Rhône

Povedz mi, Pane, ako to je... Keď zavriem oči, počujem plač detí pri brehoch Rhôny, počujem ich výskot, ich nočné hry pri tyrkysovej rieke, aj keď som nikdy nepodišla pod jej okraje. Počujem ich smiech, ich hlasy ozývajúce sa pod pieskovcami, počujem povel Rimanov, ktorí tu postavili slávny most a cítim, ako o stovky kilometrov ďalej juhozápadne znejú výkriky a bolesť, nesmierna bolesť obetí vojny v Líbyi. Čo všetko by som takto ešte mala zachytiť... Kanóny na širokých kolesách ťahané koňmi, výstrely a plač na Piave, zrýchlený tlkot srdca, ktoré sa ozýva akoby v hrudi kráčala a žila za nás celkom iná bytosť a lásku, tú prenádhernú nepopísateľnú lásku, keď sa po dlhom odlúčení opäť stretne dvojica. A zomrela by nám duša, ak by mala cítiť celú tú bolesť sveta, ako ju od počiatku cítiš Ty.

  • 23. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 332x
  • 16
Katedrály (Caen, Lisieux, Rouen)

Katarína Džunková

Katedrály (Caen, Lisieux, Rouen)

Och, ako by ste sa len pozerali na nás – vy, dávni stavitelia katedrál a škôl, vy, stavitelia opátstiev a chrámov, vy, dávni umelci, vy, dávni drahí, ktorým tak záležalo na tom darovať život, roznietiť ducha a vychovať. Čo z vašich detí vyrástlo? A čo sa stalo z kostolov? Akoby sa dobrý rodič tak veľmi modlil za dieťa – až by napokon prišlo: no s dýkou v ruke.

  • 29. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 038x
  • 10
reklama
Poludnie v Amiens

Katarína Džunková

Poludnie v Amiens

Prichádzam do Amiens ako pútnik. Zanechala som za sebou Paríž a rušné nádražie Gare du Nord, vlak sa pohol smerom na sever a odteraz mám nových priateľov. Stali sa nimi topole, javory a vysoké vŕby rastúce pri koryte Seiny, aby ju potom vystriedala kľukatá Somme s bolestnými spomienkami, čo všetko zažilo jej povodie. „A na cudziu bolesť nemyslíš?“ ozvalo sa svedomie; ale dnes bol príliš krásny deň na to, aby sa vynárali ďalšie otázky. Ku kmeňom vŕb podišiel nový odtieň zelenej, vybehol do korún ako ortuť – od prvého listu až po posledný podali stromy hlásenie, že nastal máj. Pozerám z okna: Chantilly. Za  nimi Creil, Laigneville a Clermont. Vlak minul Paríž nadobro a pomaly prichádza do Picardie.

  • 10. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 860x
  • 13
Skôr, než príde úplná (Provensálske Alpy)

Katarína Džunková

Skôr, než príde úplná (Provensálske Alpy)

Kým ešte celkom neprišla a kým nás neodhalí čas - ako odkrýva mäkkou dlaňou trávu a stromy nežný február – pokľaknime pod nebom. Kým ešte neprišla celkom jar a ústa nie sú príliš staré na „milujem“; poďakujme sa za život.

  • 15. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 894x
  • 31
Verdun

Katarína Džunková

Verdun

Lebo je to už ďaleko a ja sa bojím, že už nikdy nebudem cítiť vašu bolesť... Lebo je ľudské srdce veľmi malé a sú to niekedy hádam len sekundy, keď skutočne vrúcne myslíme na druhých... Lebo sa to deje len párkrát za život, keď prichádzame s otvorenou dlaňou: „Poď, ja ponesiem tvoj kríž...“ Lebo to sú tie chvíle, keď nie my, ale akási iná, dobrá ruka nás dvíha a odrazu cítime silu. Tam všade, kde sú len slzy a menia sa na holubice, aby vyleteli k nebesiam... Tam všade chodím okolo verdunských polí.

  • 27. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 008x
  • 20
reklama
SkryťZatvoriť reklamu