Katarína Džunková
...v štáte Dánskom
Až opadajú hviezdy z neba, ako opadáva z duše detstvo a strieborné listy strácajú stromy, zmiluj sa nad nami, Bože. Až Európa zhodí kríže akoby jej strechy boli plecami a akoby sa dal zhodiť kus samého seba, zhodiť z pliec pravdu, že je niekto perlou, najväčším diamantom na svete, zmiluj sa nad nami. Lebo sa zbavujeme teba samotného, vlastnej vznešenosti, akoby sa hudba zbavovala krížikov, čo jej povyšujú tóny, lebo kríž dvíha, a diabol ťahá k zemi. A kto pozdvihne zo zeme do prachu spadnutý kríž, toho kríž povýši na nebesia.