Buenos Aires

Autor: Katarína Džunková | 2.5.2020 o 0:02 | (upravené 5.5.2020 o 9:08) Karma článku: 5,36 | Prečítané:  1378x

Mesto malo šarm ako v čase, keď vládol Juan Domingo Perón a na peróne vypravili tmavomodrý vlak. Aspoň tak si idealizujeme, čo uplynulo, v prístave príjazd bielych lodí a v nich nádej, budúcnosť i minulosť.

Európa sem prichádzala hľadať nový svet, keď jej bolo ťažko samej zo seba. Vitajte, prisťahovalci.

Dochované cestné krytiny so vzorom kockovaných dlaždíc pripomínali mriežky v mojom zápisníku a vône a ruch i pokoj ulíc tu pripomínali Španielsko. Ba akoby tu bol element štvorca prítomný vo všetkom – presne narysované pravouhlé ulice a dvory viditeľné z lietadla, domy do tvaru hranolov a kociek s plochou strechou – kdeže sú červené malostranské strechy či slamené krovy v dedinkách v Rumunsku či na západnej Ukrajine. Tu sála teplo, šedá, letmá a letná špina, listy z platanových alejí v uliciach, túlavé psy, nerovnaké fasády obchodníckych domov, chudobní ľudia na nárožiach, no všetko poskladané tak, že sa vlastne chce človeku tancovať. Pôsobí potom iba prirodzene, keď sa z obchodov ozýva tango a v noci blikajú semafóry, akoby sa skončila čiasi oslava.

V uliciach Buenos Aires v stánkoch predávajú kaktusy i tropické rastliny a starý čašník nás v úklone v bielej košeli s motýlikom a čiernou vestou prichádza obslúžiť. Staré kaviarne so stoličkami s oválnym operadlom a kiosky s farebnými reklamami na sladkosti, žuvačky a raňajkové menu. Fasády účelne postavených domov sa striedajú s fasádami v štýle secesného kolonializmu, z priečelí domov a vysokých stĺpov nás sledujú tváre sôch. Ako ohňostroje, prskavky alebo páví chvost vybuchujú koruny paliem. A oči stále dvíha dohora. Bloky sú vysoké, akoby aj mohli nebyť, veď sme v Amerike. A predsa v nej nie sme. Toto je Amerika iná – farebná, chudobná, bohatá, južná. V bujných šticiach stromov žijú kolónie vtáctva.

A keď na Buenos Aires zosadne večer, Argentínci vyjdú do ulíc. Prechádzajú sa po triede Corrientes a nik nespí, akoby tomuto mestu s bielou ihlou obelisku zabodnutou do srdca ani neprislúchal spánok. V jeho blízkosti leží ako unavené zviera Río de la Plata a hrá svoje široké, mútne adagio.

Akoby bolo Buenos Aires náručou, ktorá chce tancovať, ktorá chce prijímať – prijímať lode, vlaky, lietadlá a spoločne utvárať túto osobitú krajinu.

Nuestra Señora de los Buenos Aires (Panna Mária dobrých vetrov) dala námorníkom priaznivý vietor do plachiet. Dnes sa tu na horizonte ako šedivé plachty lodí týčia vysoké šije mrakodrapov. Veď ešte dýcha Argentína. Ešte duje priaznivý vietor. Ešte stojí v prístave ako pamätník priaznivému vetru Buenos Aires.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?