Dejiny petrohradského roku IV. (Jar)

Autor: Katarína Džunková | 1.9.2018 o 22:49 | Karma článku: 2,02 | Prečítané:  343x

Keď teplý vietor zvlní hladiny jazierok v parkoch tak, akoby voda mala vrásky, prichádza s jeho závanom petrohradská jar.

Ľudia ju vyzerajú na obzore, keď sa už dávno do večera drží nad mestom svetlo, ale jari niet, ešte si svoje kráľovstvo na rieke háji ľad. V meste naďalej zostáva šeď, v kamennej a betónovej prírode nepoznať, čo sa odohráva za mestom. To len priatelia túlajúci sa po "prigorode" donášajú správy o tom, že svet sa zmenil.

Prví to zvestujú azda rybári. Podobní apoštolom predstavujú dobrú zvesť o jari, keď sa opäť rozvonia rieka a oni na nábrežiach lovia ryby. A mešťania sa zahľadia na protiľahlú stranu nábrežia ako na svoju milovanú perlu, svoj Petrohrad, svoju hrdosť a svoju lásku.

Hlavy pozvoľna opúšťajú čiapky, zimné pérové bundy sa menia na kabáty a napokon na plášte. Na križovatkách oproti sebe stoja ľudia ako znepriatelené armády, no predsa prechádzajú popri sebe s vľúdnejším výrazom tváre. Vlasy im vejú v jemnom vetre a nadvihuje sa golier roztvoreného kabáta.

Napokon starenky pri metre predávajú kytičky snežienok. Pribudnú veternice, neskôr konvalinky, tulipány a potom toľko očakávané orgovány. Ale to už dávno v Strednej Európe nastupuje leto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Jakuba Fila

Súzvuk Fica a Pellegriniho môže začať lámať Imrecze

Dvojvládie Smeru prenasleduje odkaz Radičovej vlády.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Internet sa smeje, ale je to smutné. A vlaky budú horieť naďalej

Čo sa deje v slovenských železniciach.


Už ste čítali?