reklama

Za Vami, Alexander Sergejevič! (Puškinskije Gory)

Vždy som si myslela, že nemožno dať väčší dar, než samého seba. Že človek môže z úcty darovať nejakému miestu kúsok svojho vlastného života, svoju návštevu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prázdnotu, čo vzniká naplnenou túžbou a podstúpenou diaľkou zapĺňa v takých chvíľach navštívené miesto samotné. Ono formuje človeka, vstupuje do neho, vpisuje sa do jeho osobných a osobnostných dejín, genius loci onoho miesta sa už do konca dní zapíše a uloží kamsi do podvedomia človeka, ktorý miesto navštívil.

Tak som navštívila Váš hrob, Alexander Sergejevič. Nesiem Vám bledofialové astry, hoci viem, že Vy to nepotrebujete. No ja tými kvetmi vychovávam samu seba. Nesiem ich na Vašu pamiatku a na pamiatku poézii, ktorej tým spolu s desiatkami ďalších návštevníkov vzdávam hold. Aká je to krása prinášať niekomu kvety. Prichádzam na návštevu, hoci dvere domu tu predstavuje vstupná brána Svätohorského monastieru. Vystupujem po schodíkoch k vzácnemu hostiteľovi, hoci jeho rezidenciou dnes nie je tmavá knižnica s nazlato svietiacimi písmenami na hrubých chrbtoch kníh, ani písací stôl s brkom husi, čo už neuletí do diaľok, ktoré premeriaval pohľadom. Tým sídlom je hrob – ale vari prichádzam vzdávať úctu rozkladajúcim sa ostatkom človeka, ktorými sme napokon my všetci, keď opäť nebudeme, ako nás nebolo ani pred počatím?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nesiem Vám kvety a prechovávam k Vám lásku, dávny neznámy Alexander Sergejevič. Nazývajú Vás „solnce russkoj poezii“ či „naše vsio“. Jednej panej sa tisli do očí slzy, keď rozprávali o Vašom detstve – vravela, že ste slobodný, jasný, krásny duch. Ale uvedomujem si, aké je svojím spôsobom jednoduché milovať nepoznaných mŕtvych. Plní zášti často nemilujeme živých, vkladáme do vzťahov svoj hnev, únavu, či potrebu vlastniť človeka. Pri mŕtvych už nezmeníme nič, už je to iba náš vlastný, jednostranný cit. Mŕtvy nás už nesklame, už za neho vypovedá uzavretý život. Naša láska k nemu už môže plynúť ako hlboká, široká rieka posvätená večnosťou, prahom života a smrti, za ktorý zatiaľ nemôžeme. Naplňuje nás samých, ktorí ju vydávame. O čo viac je však potrebnejšia láska k živým. Láska k nepriateľom, ktorej nás učil Kristus, keď precítime, že každý potrebuje našu modlitbu. O čo intenzívnejšia je potom ona láska, ak si uvedomíme, ako mnoho môže zachrániť ešte na tomto svete alebo v očistci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ponáram svoju tvár do kníh, do starých tlačí a rukopisov, ale znamená to, že sa mi v tvári budú zrkadliť ich ornamenty a písmená? Zabaľujem si nohy do obkladov z opadaného lístia, rosou posiatej trávy, do dlaždíc starých miest a špinavých hrboľatých chodníkov. Ale znamená to, že si v sebe tie miesta uchovám? A uchovám si v sebe miesta, kde som sa ako do kabáta obliekala do vetra a zahaľovala som si tvár rúškom krajiny a rúškom slnka, ktoré som ani nechcela snímať zo svojho obličaju. Čo teda zostane vo mne z miesta Vášho posledného odpočinku, Alexander Sergejevič? Niektorí vravia, že posledného odpočinku niet, veď smrť je aktívna, je vyvrcholením nášho života. Veď pre večný život žijeme, k nemu máme smerovať všetky svoje aktivity, so zreteľom naň usmerňovať všetko naše snaženie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, pomodlím sa za Vašu dušu, vznešený Alexander, aby spolu s ostatnými dušami spočinula na nebesiach, spolu s anjelmi a prorokmi vystupujúcimi vo Vašej poézii. V kráľovstve, aké ľudské oko nevidelo a akého sa len veľmi neobratne dotýkajú ľudské slová i v poézii – túžbu po ňom lepšie vyjadrí azda len hudba, napokon i ona prebývala vo Vašich veršoch. Vaše postavy, Vaše krajiny, Vaše farby, Vaše vzletné slová, Váš svet... To všetko spolu s Dantem, ktorého ste milovali, smeruje svojimi predobrazmi k obrazu pravému. Teraz už vidíte veci priamo. Závoj, ktorý oddeľoval poéziu od večnosti, padol.

A tak my ešte pred bránou smrti ako pred bránou nepoznaného kláštora, kam živí nemajú prístup, sa modlíme za Vašu dušu a prinášame na Vašu mohylu kytice astier. Ony odkvitnú, ale hlboká láska vo vnútri kvitne. My sa ňou modlíme za nepriateľov, ktorí v tom okamihu strácajú nepriateľskú podstatu. A modlíme sa za mŕtvych a živých. Podobne ako spoza múrov chrámu dolieha zvonenie a liturgický spev, slabnúco mizne i naša existencia, a v jesennej krajine s bielymi brezami a múrmi kláštora v rannej hmle, zaznieva z requiem „...ad te omnis caro veniet.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Maketa mlynu holandského typu postavená na pamiatku stavby, ktorá kedysi stála pri usadlosti rodu Gannibalovcov v Michailovskom
Maketa mlynu holandského typu postavená na pamiatku stavby, ktorá kedysi stála pri usadlosti rodu Gannibalovcov v Michailovskom 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Dom v usadlosti Petrovskoje. Zem pri Michailovskej zátoke za roky v štátnej službe dostal do daru Avram Petrovič Gannibal, básnikov prastarý otec.
Dom v usadlosti Petrovskoje. Zem pri Michailovskej zátoke za roky v štátnej službe dostal do daru Avram Petrovič Gannibal, básnikov prastarý otec. 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Stromy pamätajúce na básnika
Stromy pamätajúce na básnika 
Obrázok blogu
Alej, kde sa básnik prechádzal so šľachtičnou A. P. Kernovou počas jej návštevy v časoch básnikovho núteného pobytu v Michailovskom roku 1825. Po tejto prechádzke vznikli verše: "Я помню чудное мгновенье..."
Alej, kde sa básnik prechádzal so šľachtičnou A. P. Kernovou počas jej návštevy v časoch básnikovho núteného pobytu v Michailovskom roku 1825. Po tejto prechádzke vznikli verše: "Я помню чудное мгновенье..." 
Obrázok blogu
Výhľad z domu Puškinovho starého otca Osipa Avramoviča Gannibala, kde žil básnik v rokoch 1824-1826 v čase núteného "vyhnanstva", ktoré sa ukázalo ako čas rozkvetu jeho tvorivých síl.
Výhľad z domu Puškinovho starého otca Osipa Avramoviča Gannibala, kde žil básnik v rokoch 1824-1826 v čase núteného "vyhnanstva", ktoré sa ukázalo ako čas rozkvetu jeho tvorivých síl. 
Aranžovaná Pušinova pracovňa (pôvodný interiér sa nezachoval)
Aranžovaná Pušinova pracovňa (pôvodný interiér sa nezachoval) 
Chyža Ariny Rodionovny, milovanej "ňane", pestúnky básnika, ktorá sa o neho starala aj v časoch núteného pobytu v Michailovskom.
Chyža Ariny Rodionovny, milovanej "ňane", pestúnky básnika, ktorá sa o neho starala aj v časoch núteného pobytu v Michailovskom. 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Dom Puškinovho starého otca O. A. Gannibala, kam priviezli prvýkrát Puškina ešte ako niekoľkomesačné dieťa
Dom Puškinovho starého otca O. A. Gannibala, kam priviezli prvýkrát Puškina ešte ako niekoľkomesačné dieťa 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Spomienka na Avrama Petroviča Gannibala - černocha pravdepodobne z Kamerunu, odkúpeného na trhu s otrokmi v Istanbule.
Spomienka na Avrama Petroviča Gannibala - černocha pravdepodobne z Kamerunu, odkúpeného na trhu s otrokmi v Istanbule.  
Obrázok blogu
Usadlosť Petrovskoje
Usadlosť Petrovskoje 
Pomník Avrama Petroviča Gannibala (1696-1781) - pradeda A.S.Puškina. Pôvodom kamerunského chlapca odkúpili na trhu s otrokmi v Istanbule a priviezli na dvor Petra Veľkého. Cár sa stal chlapcovým krstným otcom, Avram sa neskôr vyznamenal vo vede i armáde.
Pomník Avrama Petroviča Gannibala (1696-1781) - pradeda A.S.Puškina. Pôvodom kamerunského chlapca odkúpili na trhu s otrokmi v Istanbule a priviezli na dvor Petra Veľkého. Cár sa stal chlapcovým krstným otcom, Avram sa neskôr vyznamenal vo vede i armáde. 
Obrázok blogu
Svätohorský monastier - pôvodne sa aj "Puškinskije Gory" nazývali "Sviatyje Gory", svoj dnešný názov získali za komunizmu
Svätohorský monastier - pôvodne sa aj "Puškinskije Gory" nazývali "Sviatyje Gory", svoj dnešný názov získali za komunizmu  
Obrázok blogu
V Svätohorskom monastieri bol Puškin roku 1836 pochovať svoju mamu, o niekoľko mesiacov neskôr tam vystavili i jeho telo a odslúžili panychídu...
V Svätohorskom monastieri bol Puškin roku 1836 pochovať svoju mamu, o niekoľko mesiacov neskôr tam vystavili i jeho telo a odslúžili panychídu... 
Obrázok blogu
Svätý Trifón zobrazovaný so sokolom
Svätý Trifón zobrazovaný so sokolom 
Hrob básnikových predkov, tu leží i básnikov brat Platon (1817-1819), ktorý zomrel v detskom veku
Hrob básnikových predkov, tu leží i básnikov brat Platon (1817-1819), ktorý zomrel v detskom veku 
Obrázok blogu
Hrob Alexandra Sergejeviča Puškina
Hrob Alexandra Sergejeviča Puškina 
Obrázok blogu
Schody ku kostolu a hrobu básnika
Schody ku kostolu a hrobu básnika 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu