Blahoslavený Alojs Andricki ako príklad nacistického prenasledovania kňazov

Autor: Katarína Džunková | 30.3.2017 o 1:26 | Karma článku: 7,67 | Prečítané:  420x

V septembri 2016 bol blahorečený ako mučeník kňaz Engelmar Unzeitig, sudetský Nemec, rodák z Hradca nad Svitavou. Engelmar Unzeitig, prezývaný i Anjel z Dachau, bol jeden zo stoviek kňazov deportovaných do koncentračných táborov.

Vo väzení sa obetavo venoval katechéze ďalších, i ruských zajatcov, z ktorých mnohých priviedol ku konverzii. Keď roku 1944 vypukla v tábore epidémia škvrnitého týfusu, pomáhal ošetrovať chorých, ktorým udeľoval posledné pomazanie. Sám smrteľnej nákaze podľahol.

Hitlerov režim v Tretej ríši prenasledoval najmä rímsko-katolíckych kňazov, ktorí stáli často na čele protinacistického odporu. Pre kňazov z Tretej ríše a okupovaných oblastí bol zriadený špeciálny barak v koncentračnom tábore v Dachau, ktorý sa stal podľa počtu kňazov na malom území akoby najväčšou diecézou na svete. Do Dachau bolo deportovaných približne 2600 rímskokatolíckych kňazov, okrem nich vyše sto evanjelických pastorov, niekoľko pravoslávnych kňazov, ako i starokatolíckych a moslimských duchovných. Najväčšiu časť uväznených rímskokatolíckych kňazov tvorili jezuiti. Podľa štátnej príslušnosti bolo uväznených najviac kňazov z Poľska (1780), Nemecka (447), Francúzska (156), Českých zemí (109), Holandska (63) a ďalších krajín... Mnohí z uväznených už boli povýšení na oltár. Niektorí z tých, čo Dachau prežili, sa neskôr stali biskupmi. No koncentračným táborom prešli i súdobí najvyšší cirkevní predstavitelia, napríklad patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Gavrilo V.

Spomedzi všetkých anjelov z Dachau spomeňme osud aspoň jedného z nich, Alojsa Andrického (1914-1943), prvého blahoslaveného spomedzi Lužických Srbov. Blahoslavený Alojs Andricki (Alois Andritzki) sa narodil roku 1914 v učiteľskej rodine v Radibore v okrese Budyšín, neďaleko od českých hraníc. Mal dve sestry a troch bratov, pričom všetci jeho bratia študovali taktiež teológiu. Najmladší z nich, jezuita Alfons, padol ako vojak na fronte Druhej svetovej vojny.

Alojz Andricki bol členom lužickosrbského študentského spolku Włada, redaktor časopisu Serbski študent a hovorca lužickosrbského študentstva. Študoval filozofiu a teológiu v Paderborne, záver štúdia strávil v seminári v mestečku Schmochtitz pri Budyšíne. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Drážďanoch, kde sa venoval najmä mládeži, bol prefektom drážďanského chlapčenského chóru a zapájal sa aj do katolíckeho sociálneho zväzu pomáhajúcemu chudobnej mládeži, tzv. Kolpingovho diela. Pre svoje aktivity, deklarovanú príslušnosť k lužickosrbskému národu, či prejavy odsudzujúce perzekúciu kňazov i veriacich, bol od počiatku pre NSDAP nepohodlnou osobou. Gestapo sa ho snažilo zastrašiť opakovanými výsluchmi a napokon bol odsúdený na trest odňatia slobody za útoky na štát a Stranu. V októbri 1941 bol deportovaný do koncentračného tábora v Dachau.

Aj napriek nepriaznivým podmienkam Alojs Andritzki spolu s ostatnými kňazmi študoval v tábore Sväté písmo a slúžil sväté omše. Pripojil sa k skupine Schönstattského hnutia a jeho zakladateľa, uväzneného Josefa Kentenicha. V decembri 1942 vypukla v dôsledku nevyhovujúcich hygienických podmienok v tábore epidémia týfusu, ktorým sa infikoval i Alojs Andricki. Od januára ležal spolu s ostatnými kňazmi na lôžku v baraku pre nakazených brušným týfusom. Na smrteľnej posteli poprosil jedného z ošetrovateľov, aby mu zavolal kňaza, nech môže prijať viaticum pred odchodom do večnosti. Ten odpovedal: „Krista sa mu zachcelo? Dostane injekciu!“ Namiesto svätého prijímania mu bola podaná smrtiaca injekcia.

Urna s popolom zavraždeného kňaza bola v apríli 1943 pochovaná na katolíckom cintoríne v Drážďanoch a roku 2011 slávnostne prenesená do katedrály.

Aj napriek nastupujúcej komunistickej moci vo východnom Nemecku sa spomienku na statočného lužickosrbského kňaza nepodarilo umlčať. Roku 1946 mu študenti odhalili na katolíckom kostole v Radibore pamätnú tabuľu. Roku 1984 vztýčila katolícka mládež v Panschwitz-Kuckau (Pančicy-Kukow) kríž s nápisom z primičného obrázku Alojsa Andrického. Už roku 1987 bola po ňom pomenovaná ulica v Drážďanoch, neskôr sa jeho úcta rozširovala čoraz väčšmi aj na verejnosti.

Alojs Andricki ol blahorečený 13. júna 2011 počas pontifikálnej svätej omše pred katedrálou Najsvätejšej Trojice v Drážďanoch. Stal sa prvým lužickosrbským blahoslaveným a duchovným orodovníkom svojho často zabúdaného hornolužického národa, ktorý si práve vďaka Katolíckej cirkvi uchoval dodnes svoje tradície.

 

Článok bol uverejnený v dvojtýždenníku Kultúra

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.


Už ste čítali?