Menej známe miesta Leningradskej oblasti

Autor: Katarína Džunková | 17.2.2017 o 21:42 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1697x

Ani neviem, akou farbou tečie krv, keď porania ticho a či sú stopy v snehu umením, keď mi občas umenie pripadá práve tak. Zbytočné slová, zbytočné jazvy, zbytočné riadky – nie iných, ale moje – zbytočné.

A predsa vstáva umenie ako pečať, ako čosi, čo pridáva veciam a udalostiam nadprirodzený presah a vznešenosť. Ony by boli veľkolepé aj tak, veď nič neuberá hodnotu pravde, hoci by ju nikto nevidel a nikto nezvečnil v ľudských písomnostiach a v umení. A predsa aké šťastie mali udalosti, osoby a miesta, čo našli svoju večnosť v umení! O nič menej významné by nebolo obrátenie sv. Pavla, a predsa ho môžeme vnímať i v zobrazení Caravaggia či v Hviezdoslavovej básni. Rovnako dôstojný by bol smrekový les, a predsa sa inak, obohatený o novú esenciu vyníma na Šiškinovom obraze, predsa inak vystupujú slovenské kroje na obrazoch M. Benku či na Plickových fotografiách. A ľudová povesť o gusľarovi dosiahla odrazu vyšší rozmer v Korsakovovej opere Sadko. Umenie spracúva umenie. Naše nešťastie, že nedokážeme pochopiť neexistenciu všednosti. Koľko vzácnych ľudí, koľko udalostí našich národných dejín, koľko slovenských miest, sadov, skál a údolí čaká na svoje zobrazenie v umení. Ony nie sú o nič menšie a naša nevšímavosť im neškodí a neuberie im nič z monumentálnosti stvorenia. Škodí však nám samým, lebo sme nedopriali sami sebe skutočnú tvorbu. A nedovolili sme dejiny, city a krajinu posvätiť umením.

A tak je to aj v Leningradskej oblasti. Jej rovina, vysoké tŕstie, borovice, blatá a piesky, jej šeď, jej vietor, široká rieka a dážď sa vynímajú inak posvätené umením, ktoré na nich bolo postavené, napísané, namaľované, skomponované, či premenené do pohybu.

Leningradská oblasť zaplnená žiarou petrohradského slnka má mnoho miest hodných obdivu, len akoby na ne veľkolepé stavby Petrohradu vrhali tieň. Ako trpko sa však vyslovuje názov tejto oblasti a všetka chvála akosi uviazne v hrdle, keď nesie meno zločinca. A podobne je to i so Sverdlovskou oblasťou, hoci sa už Jekaterinburgu vrátilo meno, no oblasť si ponechala meno krvavé. Podobne je to i s Kaliningradom, Sovietskom, Bezbožnými ulicami či Ho či minovými prospektami... Kým dávno dostávali miesta mená po ich polohe či po tom, čo ľuďom pripomínali, alebo čo sa v nich odohralo či vyrábalo, prípadne sú pre nás ich názvy zahalené rúškom tajomstva z dôb, z ktorých sa nedochovali písomné pramene, človek nevedel v dejinách odolať nutkaniu pomenovať mestá po sebe. No kým mestá pomenované po zakladateľoch akosi zrástli s kultúrou, názvy miest pomenovaných po vrahoch viaznu v hrdle. Predsa sa o čosi ťažšie človeku miluje Stalinov štít než Gerlach, hoci to na podstate štítu nič nemení.

A tak sa i v Leningradskej oblasti odohráva spanilý zázrak života. Drámy v ľudskom vnútri, ľahostajnosť, stará vznešenosť i mladá arogancia. A deň nepozná svoj vlastný koniec podobne ako táto veta, iba kamsi smeruje, kam smeruje bytie a kam odnáša vodu rieka v Leningradskej oblasti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.


Už ste čítali?