Oblaky nad Poľskom

Autor: Katarína Džunková | 22.10.2016 o 2:46 | Karma článku: 5,64 | Prečítané:  876x

Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané lístie...

Ale ako som prenikala hlbšie, krajina sa stávala inou, iné trávy, iné ticho nad riekami a jazerami, iný vták svojím písknutím prerušil nehybné poludnie, iná vôňa rán a iné scenérie západov slnka, iné lúky, iné ruky a iba to isté nebo a vysoké barokové oblaky... Oblaky nad Poľskom.

Stáli nado mnou ako colníci, ktorých nebolo treba, ako anjeli strážni a hýbali sa spolu s vlakom, aby na poľskom severe opustili Baltské more a vydali sa ďalej, do tajuplných škandinávskych miest.

Pani modliaca sa vo vlaku ruženec; ktosi, kto sa ma pred rozľahlou nížinou za oknom pýtal, či na Slovensku píšeme cyrilikou; vytúžená Varšava a ktosi, kto mi do ruky vkladal Mickiewiczove Krymské sonety dozvedajúc sa, že putujm z Poľska až na Krym. Varšava, kde mi tak chýbalo staré mesto, staroba ulíc, ale nechýbala mi bolesť národných dejín – ach, Poľsko, povedz, ktorý výklad dejín je spravodlivý? A jestvuje vôbec spravodlivosť na tejto zemi? Veď ty azda najlepšie vieš o onom svete za svetom, o večnosti, o modlitbe, o Spasiteľovi, ktorý sa zjavil tvojim svätým.

A zatiaľ sa v poľských trstinách preháňa vietor. Podobný na cit poľských básnikov. Ako Chopinove klávesy sa striedavo hýbali konáre stromov, lístie šumelo ako slová na perách poľských učencov a spomínané oblaky napokon pripomínali barokové parochne vojvodcov a kráľov.

Ach, Poľsko, ktoré si vo svojom jazyku v ženskom rode a ženský rod vždy robí svet jemnejším, ukáž mi svojich velikánov, svoju krásu a svoj priestor ako predzvesť rozľahlých priestranstiev smerom na východ. Veď z nebies ma pozorovali tvoje oblaky. Občas ku mne zleteli ich tisícky daždivých očí, dívali sa na mňa zblízka, ba prenikali pod kožu. Nad ránom lesy prestupovala hmla ako hudba. A sviežosť tráv javiaca sa akoby to malo byť naveky, nahovárala, že raz ľudské srdce nájde pokoj.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rok nádeje pre maniakov a vrahov. Niektorí sa môžu dostať na slobodu

Zločinci odsúdení na smrť majú šancu dostať sa na slobodu. Čo sa deje za múrmi ruského Alcatrazu?

EKONOMIKA

Máte hlučných susedov? Čo robiť, ak sa im nedá dohovoriť

Spory často narastú do rozmerov, že sa treba brániť na súde.

DOMOV

Právnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov.


Už ste čítali?