Cyprus

Autor: Katarína Džunková | 14.9.2016 o 0:00 | (upravené 21.9.2016 o 22:55) Karma článku: 5,51 | Prečítané:  673x

Myslela som si, že položím dlaň do mora a precítim, že na jeho druhom brehu je vojna, ale srdce nechcelo myslieť na vojny, a namiesto toho každou čiastočkou preciťovalo Cyprus.

Dívala som sa na nočné more s rozbitým svetlom ulíc na hladine a jeho vlny upokojovali ako pohľad na všetko živé, na uskutočnenie onoho zvláštneho zákona hovoriaceho o tom, že život je pohyb, veď človeka upokojuje pohľad na hrajúce sa mláďatá zvierat, na šumenie listov, keď sa na brehu jazera spustí hlasný vietor, na pád dažďa a úpadok sucha, a napokon na tieto vlny – pravidelné, a predsa nepravidelné, že sa ani jedna neponáša na druhú, a práve táto dokonalá „chyba“, dokonalá nerovnomernosť, to, čo nazývajú tempom rubato, vyjadrovalo život v jeho neopakovateľnosti, a predsa akejsi zákonitosti, keď sa medzi bodmi narodenia a úmrtia odohrávajú myriady fascinujúcich a neopakovateľných ľudských životov.

Mnohokrát som sa dívala do cudzích tvárí, počúvala cudzie jazyky zachytávajúc ich melódiu a slová. Všetky som obdivovala a hľadala v nich osobitosti myslenia a cítenia národov. Keď som však sedela na móle nad nočným morom, započula som čosi dôverne známe, o čom som vedela, že od  toho budem v nasledujúcich mesiacoch oddelená, a preto som to počúvala s najväčším pôžitkom i smútkom, a želala som si, aby to neprestalo: slovenčina. Počúvala som vlastnú reč ako zázrak. Vnímala jej hudbu a slová, ba snažila som sa, naopak, slovám nerozumieť, aby mi zostal čistý dojem z jazyka, nezaťažený obsahom konkrétnych viet. A ako som kedysi písala o poľských dlaniach, hľadala španielsku zbožnosť či sledovala grónske črty tvárí, odrazu som jasne vnímala to, čo bolo blízko pri mne: slovenský chrbát, slovenské čelo, slovenské vlasy, slovenský profil a napokon slovenská chôdza, keď sa dvojica sediaca poblíž pobrala preč. A možnosť pocítiť kúsok Slovenska prostredníctvom týchto ľudí bola najväčším zázrakom, jemnosťou i strachom, čo bude s týmto malým národom na vlnách dejín. Kto stojí o tento národ a kto ho ochráni. Akou podivuhodnosťou je more ľudských dejín, v ktorom sa všetko nezvyčajne prelieva, pretavuje sa, mizne, ustáva, naberá nové podoby, pokračuje či zaniká, pohlcuje alebo je pohlcované, alebo víťazne či porazene pokračuje žiť. A predsa i všetko to porazené, i to zabudnuté, zbytočné a zaniknuté, malo v Božích očiach zmysel a premenilo sa na tajomnú Minulosť a večnosť, za ktorou len túžobne môže hľadieť Prítomnosť. Tak sa i podivuhodne umenšila grécka kultúra. Kedysi hlavný pohonič sveta, v časoch grécko-perzských vojen symbol ušľachtilosti či vytrvalosti, štíhle trupy lodí z gréckej kolonizácie, triumfálne pochody vojakov helénskej epochy, vznešené spevy a honosné rúcha Byzancie, až napokon utiahnutie sa na ostrovy a na pevninské Grécko, keď sa obrazy národov podivuhodne strácajú pod hladinou moderného nacionalizmu a napokon globalizácie. Ale život ide i tak ďalej, nepochopiteľný a živý ako toto tmavé more s byzantskou koruhvou nočných lámp zlatiacich jeho hladinu.

Na cestu späť mi svietil chrám svätého Lazara, čo v sebe skrýval ostatky toho, čo zomrel dvakrát. Bolo to krásne ako všetko na svete, čo si neželá byť premietnuté do reči, a chce mlčať a chce sa upierať k nebu ako minúty života, čo nechcú zomrieť tisíckrát.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rok nádeje pre maniakov a vrahov. Niektorí sa môžu dostať na slobodu

Zločinci odsúdení na smrť majú šancu dostať sa na slobodu. Čo sa deje za múrmi ruského Alcatrazu?

DOMOV

Právnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov.

EKONOMIKA

Máte hlučných susedov? Čo robiť, ak sa im nedá dohovoriť

Spory často narastú do rozmerov, že sa treba brániť na súde.


Už ste čítali?