Cestou do Albánska

Autor: Katarína Džunková | 16.12.2015 o 12:55 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  4980x

Bolesti bolo toľko, že ľudia emigrovali na nebo. Práve v tomto kraji, kadiaľ sa valili turecké vojská, kde sa vraždilo, znásilňovalo a rabovalo a kde sa zdá, že sa aj príroda bráni ostrými skalami, drsnosťou a suchom

a spolucíti s národom, čo na nej trpel.

Leží tu zem posvätená utrpením srbského národa, zem bohatá, že sa po nej stále načahovali cudzie mocnosti a premieňajúc sa na historické okolnosti podporovali protiklady a nenávisť medzi národmi.

Plná prvotnej nedôvery k albánskemu národu, no priťahovaná prírodou a kresťanskými koreňmi tejto zeme, som sa približovala k albánskym hraniciam. Myslela som na balkánske hory, o ktorých pahorkoch písal Mikuláš Šprinc pri úteku spolu s Karolom Strmeňom zo Slovenska do Talianska, keď obaja vyčerpaní básnici odpočívali pod holým nebom v stálom ohrození života a obzor pred ich očami lemoval masív hôr.

Vravela som si, že nahliadnem do Albánska len na pár hodín, viac mi okolnosti nepovoľovali, no pár kilometrov za albánskymi hranicami sa pokazil starý autobus, čo hrkal a odpadávali mu dvere, akoby mali vlastnú vôľu a podobné na vzbúreného človeka sa nechceli viezť tam, kam ukazovala cesta. Stáli sme s rukami spustenými pri tele v neznámom údolí a moja vidina niekoľkých hodín strávených v Albánsku sa rozplynula. Nuž, tu sú moje plány – naspäť do Čiernej Hory sa už vrátiť nestihnem. Ale kam sa v Albánsku podieť? V novej privolanej maršrutke sa však náhodou objavil albánsky chlapec študujúci v Moskve, ktorý nás spolu s poľským a slovenským párom na ceste pozval k sebe.

Ale čo je jedna neistá noc oproti tisíckam nocí, ktoré prežili trpiaci na tejto zemi, a nielen na Balkáne, no i v celej Európe pretkanej utrpením a prenasledovaním, popravami a statočnosťou, oproti ktorej sa všetky malichernosti postihujúce spoločenstvá bez utrpenia, zdajú prachom? A prach sa skutočne vznášal nad suchými cestami lemujúcimi čiernohorsko-albánsku hranicu a lúče slnka odrážajúce sa od zlatých krížov na chrámoch pripomínali Boží súd, ktorý často odháňame rukou spred očí – ako prach na albánskych cestách.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Američania spozorneli. Slovenský princ je hodný Oscara

Veľký šľachtiteľský príbeh sa začal celkom nenápadne.


Už ste čítali?