Transsibírskou magistrálou

Autor: Katarína Džunková | 7.9.2015 o 21:41 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1392x

Krajina bola ešte zamknutá, nebolo ju možné navštíviť lietadlami, a preto zostala čistá, preto na ňu ešte zosadá ako vzácny motýľ chudoba, preto sa drevené domčeky, hlinené cesty, lesné závory, brezové háje,

svahy so stožiarmi borovíc, lúky plné ľalií a kosatcov, zjavujú pred našimi očami ako hmatateľné zázraky. To všetko ešte zostalo ochraňované akousi neviditeľnou rukou chudoby, zabudnutia a diaľky, to všetko a ešte ďalšie priestory a široké toky riek, ktoré ani nevidno z tejto trasy pretínajúcej južnú Sibír.

Dejiny a rozprávania uložili Sibír do našich predstáv ako rozľahlú krajinu vysídlenia a zimy, ako kráľovstvo večného ľadu, kde niet civilizácie, kam naša pamäť ukladá volaním diaľok znejúce pojmy ako Kamčatka, Jenisej, Amur, Magadan, Jakutsk či Bajkal... A pritom Boh vydvihol Sibír vysoko do svojho náručia, rozosial po jej mokrých lúkach kosatce a oranžové ľalie, úzkolisté páperníky a brezy bez čiernych škvŕn na kôre, čo z diaľky na svahoch pahorkov svietili ako kostry vznešených zvierat. Niektoré z nich vietor vyvrátil alebo prehol do oblúku ako mosty. Niektoré vyschli a volali svojou bielobou ako výčitka do širokých priestorov krajiny.

Ani sa človek nenazdá a na slnkom prežiarenom obzore sa zjaví Bajkal. Vo svojej čistote ani nepôsobí ako jazero, ale ako čosi mýtické a dávne, čo ako starší brat priťahovalo človeka. Bajkal je poklad, Bajkal je perla, ku ktorému sa utiekajú zraky ľudí, ale on sa nevyčerpáva svojou podobou, ako sa mnohým zunovali jazerá a rieky, Bajkal prekvapuje nebesami na svojej hladine pokojnej a divokej zároveň a ako vytúžený cieľ víta všetkých, čo merali dlhú cestu, aby sa zjavil pred ich očami. Bajkal je modrý ako brnenie krajiny pred úpadkom.

Bajkal vo svojej modrej splýva s nebom. Až by sa zdalo, že brehy Bajkalu nemajú konca a z takejto perspektívy Bajkal prelievajúci sa do nebies koniec naozaj nemá, lebo jeho modré telo postupne splýva s oblohou.

To i život sa podobá na Bajkal. Pred našimi zrakmi je len modravá dlaň jazera, ale nevidíme jeho hĺbku. Tak i v živote všetko súdime podľa seba, zjednodušene a nedokonalo. Vnímame iba fragmentárne, a taktiež nevidíme hĺbku.

A podobne ako dno Bajkalu zakryté pred našimi zrakmi, nevidíme ani budúcnosť a často ani minulosť, nevidíme smrť a nevidíme večnosť.

Len život sa pred našimi zrakmi rozprestiera nepoznaný vo svojej plnosti a hĺbkach. Ako divoká, svieža a nasýtená modravá lúka Bajkalu.

Foto: Mária Džunková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?