Zápisky z Fribourgu

Autor: Katarína Džunková | 9.8.2015 o 1:15 | Karma článku: 4,73 | Prečítané:  756x

Za mosadznou žiarou poludňajšieho svetla stála gotická vitráž a svetlo si brala na ruky a prenášala ho do vnútra chrámu už v premenenej farebnej podobe. V prenikajúcom prúde svetla teraz vynikal drevený oltár a vyrezávané sochy

stojace na jeho okrajoch, ako zavše i ľudská duša stojí na hranách, v ktorých zosilnie alebo sa znovuzrodí. Zo všetkého najviac sa vo svojom tichu proti svetlu vynímala čierna postava anjela s ostrými gotickými krídlami. Ticho prechádzalo šuchotavým krokom po katedrále, po freskách s tvárami svätých a kvetmi, ktoré nikto neuzrie, kým ich nenavštívi svetlo.

Pomedzi ulice a ľudské brány prechádzala krehkosť. To ona premieňala osudy a vnášala do ľudí znamienko zraniteľnosti, vznešenosť staroby, odvahu nehanbiť sa za slzy, aby sa slzy mohli premeniť na odznaky.

V hrubých múroch mestského opevnenia sa vynímali kamene. A pretože bol rozpálený august a slnko ako loviaci sokol spúšťalo na zem svoje lúče, tak kamene zadržiavali teplo a nasiakli ním. Neživý kameň zadržal neživé teplo, a predsa tvorili život, predsa z kameňov rástli lišajníky i úzka tráva, kamene tvorili pevnosť a dávali jej tvar. Akoby mal tzv. neživú prírodu od živej deliť iba pohyb, ale inak je i ona živá – kamenná kniha stavieb, kamene znejúce dlhou sivou symfóniou, stálou a vernou s kontrabasovým sólom, ktorá neznie ako rýchle fúgy pohybujúcej sa živej prírody.

Z kaplnky Panny Márie Karmelskej žiarila jej tvár. Pršali slová modlitby a spev. Až človeka premklo zvláštne uvedomenie, aká krásna je Máriina tvár, čo raz bude, až raz na večnosti uvidíme Máriinu tvár, či vôbec sme hodní uvidieť jej tvár, tvár jasnejšiu než slnko a ako luna vykreslená nad strieborným priemetom nočných záhrad, tvár ako absolútnu krásu, ktorú len tušíme a cítime, ktorá sa zjavuje ako svetlo nad krajinou, ako svetlo do temných priestorov gotickej katedrály, a ktorá ako Božia milosť prestupuje ľudské dejiny, myšlienky a skutky a narovnáva, čo bolo nestále a nepevné, ako obrysy alpských štítov vo vzduchu rozochvenom od horúčavy.

Medzi týždňom a týždňom sa rozkladajú ľudské dejiny. Medzi nedeľou a nedeľou je uložený celý svet. Začína sa slovami Ite, missa est, začína sa požehnaním na konci svätej omše. Vtedy ešte v človeku doznieva dobro, ešte sa v ňom ozýva Kristus a Hostia zanecháva na hladine duše pokojné radiačné kruhy, ešte doznieva modlitba a kostolné ticho, ktoré sa náhle ukáže hlboké a plné, keď sa doň človek prepadne ako do priepasti a sám netuší, kam sa podel čas, keď sa rozozneli myšlienky a zavalilo ho rozjímanie a ticho, ticho ako ľahký a ťažký balvan zároveň. Potom sa úmysly a predsavzatia rozbehnú do svetla poludní ako záprah – a už týždeň beží po svojej dráhe, už vychádzajú dni v týždni so svojím známym menom, ako sa na obzore zjavuje a znovu mizne okrúhle slnko, a ako sa jeho lúče rýchlo krútia ako spice na kolese dní. Tón Božieho pokoja kamsi doznel, kamsi do zabudnutia sa prepadlo kľačanie pred krucifixom, keď človek v bázni a láske vie, že kľačí pred Spasiteľom sveta. Ťažký pondelok, prekvapujúca streda, sobota ponorená do farieb – a už človek znovu stojí pred bránou nedele ako pred ťažkou kovanou bránou katedrály a vie, že na hladine ticha vidí svoj vlastný obraz... Kto som ja? Že sa opäť kamsi roztratila reťaz predsavzatí, že opäť odišlo sústredenie, hoci ho opätovne privolávame v nových modlitbách. A že v chrámovej lavici opäť kľačí iba človek – úbohý hriešnik. A čaká na nový začiatok, na novú nedeľu, na nové prvé slová svätej omše, na nový záver a nové požehnanie... Keď sa medzi nedeľou a nedeľou rozkladajú celé ľudské dejiny.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?


Už ste čítali?