Korint

Autor: Katarína Džunková | 18.1.2015 o 20:19 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  851x

Krajina mlčala, a zároveň hovorila. Tak som aj ja načúvala svojmu vnútru. Jeho prázdnote, jeho hluku, keď sa zapĺňalo obsahom, jeho ustaniu, keď prišla blažená chvíľa pokoja a človek stál čelom obrátený k moru, akoby sa pred ním rozprestierala večnosť a nepotreboval už nijaké slová. Tak silno som pociťovala potrebu Pravdy, potrebu vyššej, univerzálnej Pravdy, večnej, trvácnejšej než naše nálady a limity nášho poznania, keď dokážeme ten istý predmet raz milovať a raz nenávidieť, keď vieme odlíšiť svetlo od tmy a diamant od hliny, ale vo vlastnom živote už často nerozlišujeme skutočné hodnoty, vznešeným ľuďom nepriznávame veľkosť a pri vlastnom konaní nemyslíme na Boha, hoci ho poznalo naše srdce a náš rozum.

Deň bol pokojný, akoby si podali ruky chvíľa s večnosťou. Akoby sa chvíľa stúlila do náručia večnosti a vstúpila do nej. A potom, naopak, večnosť vstúpila do okamihu a naplnila ho zmyslom. Slnko sa približovalo k zemi akoby bolo svätou Helenou zohýnajúcou sa pre ostatky svätého Kríža. Kríža, ktorý nám potom zo vznešených relikviárov žiaril v sieňach kláštorov, kaplniek a katedrál. Kríža, pred ktorým sme kľačali, sľubovali a odprosovali, a predsa sme sa napokon ocitli na prahu dneška, keď človek v obyčajných dňoch odznova objavuje vlastnú tvár a všetky zlyhania, ktorých sa dopustil. Alebo to iba naša vlastná pamäť vždy vidí minulosť akúsi vznešenejšiu, celistvejšiu, možno práve preto, že už vie ohodnotiť jej význam?

A tak všetko volalo po Pravde. Otáčali sa za ňou kvety silno prichytené medzi skalami v týchto pálivých dňoch, prosili o ňu oblaky, vtáctvo, cyprusy a pínie nakláňajúce svoje hlavy nad mojou hlavou. A zo všetkého najviac o Pravdu prosila ľudská duša. Aby jej Pravda dala poznať, čo je dobré a čo zlé. Aby sa poznaním riadili všetky myšlienky a skutky. Aby sa ľudské konanie oblečené do Pravdy premenilo na dobro, aby sa ľudská činnosť ozmyselnená Pravdou premenila na krásu. A ako v krvavých sonetoch volal Hviezdoslav po mieri, tak i my prosíme Pravdu, aby zostúpila do tohto chaotického sveta. Do dnešných čias prekypujúcich zmätkom a zmätením. Do myslí dnešných ľudí prehlasujúcich hrdinstvo za extrémizmus, vrúcnosť za bláznovstvo, slnko za tmu, rodinu za náhodnosť, silu za slabosť, večnosť za relativitu, skepsu za cnosť a pominuteľnosť za večnosť.

Príď, Pravda, ak sme ťa vôbec ešte hodní. Príď, a usmerni naše pokrivené duše. Príď, ako do Korintu prišiel svätý Pavol a ako nad ruiny kedysi mocného Korintu vstáva Mesiac. A ako prichádza zmilovanie do ľudskej duše, keď za obzormi šumí dážď a v diaľkach cítiť vôňu myrhy, akoby ktosi už pripravoval olej na pomazanie kráľa...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?


Už ste čítali?