Pri hrobe svätého Ignáca z Loyoly

Autor: Katarína Džunková | 12.8.2014 o 2:47 | Karma článku: 8,80 | Prečítané:  1361x

Modlila som sa pri jeho hrobe raz a potom ešte raz a napokon som sa musela vrátiť i tretíkrát, a stále som nemala pocit, že je moja modlitba dostatočná. Neviem vyjadriť a ani netuším, ako pomenovať všetku svoju úctu a aj svoje nedostatočné chápanie toho zázraku, že sa v 16. storočí objavil kniežací syn, čo pri obrane Pamplony utrpel vážne zranenie, aby napokon uvidel Krista a tak jasne si uvedomil, ako sa po obrátení od základov mení ľudský život, tak jasne si uvedomil rozlišovanie dobrých a zlých duchov , že umrel pre pozemský, polovičatý a nedôsledný život, aby už žil, rozlišujúci presne ako rez britvou, život pre Krista.

Potom na mňa ešte dopadalo rímske slnko, rímsky hluk i rímsky pokoj, aký vyžaruje iba z tohto mesta. A jamky v schodoch do múzeí a chrámov sa naďalej prehlbovali pod nohami nespočetných pútnikov. Z borovíc sálal život a vôňa pod ich kôrou pripomínajúcou šupinatú kožu hada. Všetka nádhera fresiek, relikviárov a dávnych pektorálov postupne utíchala, keď sa ňou zasýtili ľudské zmysly a ukazovala na najvyšší zmysel i účel, pre ktorý bola stvorená a ktorým bolo jediné meno: Kristus. To najsvätejšie meno Ježiš, čo vyslovil archanjel Gabriel – to ono dávalo zmysel a pozdvihovalo ku Golgote lásku a úctu k svätým. Lebo bez neho by neboli oni, bez neho by sme sa od smrti k večnosti neobrátili ani my, bez neho by sme ani my nevideli v sebe úbohého, hriešneho a hrešiaceho človeka, čo by si sám ničím nevedel zaslúžiť milosť ani spásu. Bez neho by som nekľačala pri hrobe svätého Ignáca a ani svätý Ignác by sa nebol obrátil.

Ako pred obrazom Panny Márie odložil mladý šľachtic svoj meč, odkladám i ja svoju nevieru, pýchu, márnomyseľnosť, slabosť i falošnosť a na oltár kladiem všetky tie nedokonalé nástroje, ktorými som predtým tak slabo zápasila a zasväcujem ich Bohu. A chlad a ticho chrámu del Gesù prehovorili a do duše ako svetlo cez vitráže na mramorovú podlahu dopadá Božia milosť a ja sa v nej rodím odznova, ako sa ráno celý svet znovuzrodí po tme a slnko sa ako najvernejší pastier vracia k zemi ako stratenej ovečke. Vlastne aj zvuk zvončekov pri introite i pri premieňaňí sa ponáša na zvonenie stád, akoby sa na chvíľu priblížili belasé pastviny. Modlím sa pri hrobe svätého Ignáca a všetka prísnosť, presnosť i láska je odrazu tak blízko.

Svätý Ignác, ak ťa vôbec smieme cez stáročia prosiť, oroduj za nás u Boha. Za nás a za všetky pokolenia minulé i budúce, za svätú Cirkev, ktorú si miloval. Veď nastala tá chvíľa, keď sa duša roztvára do šírky ako koruny rímskych platanov nad Tiberou, tak ako možno neprosiť? Ako možno nechváliť a nepísať, keď nastal ten zázračný okamih a Boh odomkol ľudské srdcia ako rieky pod ľadom a popri bázni sa rozoznel tichý menuet radosti.

Svätý Ignác, bojovník a učiteľ, svätý Ignác, autor neopakovateľných duchovných cvičení, azda odpustíš, že ťa dnes budem chváliť po slovensky nedokonalýmia zle formulovanými slovami, spolu s borovicami , trávou a ctihodným rímskym mramorom. Miesto tvojho posledného odpočinku strážia anjeli. Zdobia ho kvety a aj ony ďakujú Bohu sebou za teba.

Prúdy rímskeho slnka sa spúšťali na toto starobylé mesto a všetko, čo sa zachytilo o dážď jeho žiary, žilo. Každý jeden predmet, každá kvapka vody, každý z rímskych pahorkov a stromov, všetko bolo jednotlivo i v celku udržiavané v milosti Božej. No omnoho viac než všetko živé pútané touto silou ako gravitáciou, je cennejšia ľudská duša. To ju Božia milosť vytiahla z hĺbok nebytia, to ju stvorila pre večnosť a túži po jej spáse. To človek je každý deň znovu a znovu povolávaný do chrámu ako pod Golgotu a smie znovu uvidieť a znovu prežiť najvyšší akt lásky, keď Boh obetúva sám seba za ľudí.

Ako podivuhodne sa všetko spája v tomto Ríme. Ďaleké kontinety, susedné krajiny, všetky kúty sveta, i naše Slovensko vyviera z jeho duchovného žriedla. Spája sa tu smrteľná bázeň s nebeskou radosťou, utrpenie a umučenie s blaženosťou na nebesiach, minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou, Cirkev bojujúca s Cirkvou oslávenou, Orfeus, čoešte len v mýtických náznakoch spoznával v prírode Boha a jeho spevu načúvali zvieratá, so svätým Františkom, čo už poznal Boha trojjediného a smrť nazval sestrou, slnko bratom a chudobu povýšil na Pani. Tadiaľto burácali dejiny, republikánske vojská i pustošiace armády Napoleona. Doposiaľ sa v tomto meste spája antika s kresťanstvom, aj v dnešnom novopohanstve a v zlatých teľatách majúcich imaginárne formy. Spája sa tu prázdnota duše, chlieb a hry dneška s prísnou askézou a až apoštolskou dobrotou. A uprostred toho všetkého stojí ako mladší brat Svätopeterskej baziliky chrám del Gesù a v ňom popri svätých bratoch jezuitoch, génioch a hrdinoch zo zámorských misií, odpočívaš ty, svätý Ignác.

Modlím sa pred tvojím hrobom. A ako sedieť pri plote nádhernej ružovej záhrady je mi dovolené nachvíľu kľačať pred oltárom s tvojimi ostatkami, kde počas svätých omší kňaz vysoko dvíha hostiu, ako si ju s láskou a bázňou dvíhal ty a ako si tu pred stáročiami slúžil primičnú svätú omšu.

Svätý Ignác, tvoji bratia a nasledovatelia premenili Európu a posvätili významne aj Slovensko. Spolu s nimi pros u Pána Boha za našu krajinu. Postav hrádzu medzi nami a hriechom, aby sa k nemu naše duše nevracali opäť ako sa zločinci vracajú na miesta svojho činu. Nauč nás mať odvahu, aby už viac nemlčali sprvaodliví v zemi pod Tatrami. Nauč nás, aby sme boli dôslední v rozlišovaní dobrého a zlého, aby bol Kristus zdrojom a cieľom nášho života, kam smeruje všetko naše konanie.

Za života sa ti zjavil Vykupiteľ a dnes ho už vidíš naozaj... Skrze teba sa ho teda opovažujeme prosiť, aby sa nad nami zmiloval.

A keď som sa tretíkrát vrátila, aby som pokľakla pred hrobom svätého Ignáca a rozlúčila sa s chrámom del Gesù a touto zvláštnou milosťou, ktorej sa mi medzi jezuitmi dostalo, vonku sa znovu rozoznel Rím. A ponad fyzický Rím prečnievali kontúry nebeského Ríma, Ríma vymodleného a obetovaného. Slnko sa zalesklo ako Petrove kľúče a antické stĺpy dvíhali štíhle šije k nebu. A zhmotnená pieseň kráčala ulicami volajúc: Hosanna in excelsis...   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?