Ich svetlo žiari doposiaľ (Hamedán, Irán)

Autor: Katarína Džunková | 10.7.2012 o 7:17 | (upravené 19.10.2012 o 23:38) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  911x

Oblaky boli vysoké ako zámocké veže, dívala som sa dlho na ich mohutné bralá. Až som sa chcela pýtať, čo sú to vlastne oči – a či by sa skôr oči nemali nazývať ústami, veď cez ne do mňa všetko vchádza ako cez portál a práve nimi sa často zasycuje duša. Premýšľala som i o tretích ústach – o srdci. Čo vchádza a čo vychádza i z neho a že srdce sa živí ako ústa naopak. Práve tým, čo zo seba vydá.

Ach, srdce – a vieš ty vôbec, čo je bezhraničná láska? Ach, srdce – neplačeš zo mňa? Že ležíš vo mne ladom ako pole a ja špekulujem, a nemilujem. Ach, srdce, ako sa ti žije, ako spí, ak v sebe naozaj nenosíš Boha. Ak sa pýtaš, načo je spev, ak žiješ v šťastí – v takom vzletnom a nerozdávajúcom sa šťastí... A denne nepozdravíš svojho anjela. A miesto toho  smiech, smiech – to všetko tvorí kostričku tvojich dní. A ešte povinnosť, ktorou si azda nahradzuješ slabosť ducha a ešte tvoja pýcha, čo sa chce schovať pred ľuďmi ako za záclonou... To si skutočne až také malé, srdce?

A viete vy vôbec, koho beriete do seba, ústa? A viete vy vôbec o Bohu celého života? A čo poznáte ešte? Záhyb a kŕč v detskej krivke úst – v akejsi krivde, urazenej pýche? A viete vy vôbec, aká výsada sa Vám dostala? Viete vy vôbec, čo je to brať do nehmotných rúk mysle a do úst SLOVO?

 

 

3.JPG

4.JPG1.JPG

2.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

"Gandžnáme" - List o poklade; prezývaný niekedy aj "Džangnáme" - List o vojne; dva klinopisné nápisy Darea Veľkého a Xerxa Veľkého nachádzajúce sa v okolí Hamedánu. 

14.JPG

15.JPG

Hrobka starozákonnej kráľovnej Ester.

16.JPG

Prastaré sú planiny okolo Hamedánu. Kedysi nosili na svojich pleciach staroveké mesto Ekbatany, sídelné mesto Parthskej ríše. A celý biblický čas, nad ktorým často mykáme plecom a ktorý sa často opovažujeme považovať za príliš neurčitý a vymyslený; si táto krajina pamätá ako svoje vlastné dejiny a smeje sa Európe, čo zabudla sama na seba. A biblické spory tu trvajú až podnes, a biblická láskavosť tu zostáva až podnes, a biblická prísnosť a bázeň pred všemohúcnosťou božou je tu podnes - len my podnes stále a stále nechceme pochopiť.

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG 

22.JPG

 

Dívala som sa teda na svetlom olemované nočné cesty, akoby to boli múdre panny, čo si vzali dostatok oleja a prišli vítať túto noc. A svietiť šoférom, cyklistom, nočným chodcom a napokon i nášmu autobusu, ktorý opustil Súsy a zanechal  jednu biblickú krajinu v ústrety druhej. A tam kdesi v ďalekom Hamedáne čakali priatelia. Otvorili ako siene chrámu biele náručia.

 

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

Ženské a muské klopadlo na bráne - hostiteľ tak vedel podľa odlišného zvuku určiť pohlavie prichádzajúceho hosťa.

27.JPG

Mauzóleum veľkého perzského súfijského básnika Baba Tahra.

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

33a.JPG

Mauzóleum veľkého perzského vedca, filozofa a básnika, rodáka z Buchary, Avicennu, známeho v perzštine ako "Abú Alí Síná". 

 34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

Láskavosť, ktorú sme my už stratili ako dukáty z vrecka kupca Janka Hraška, u Peržanov pretrvala doteraz. Napríklad aj v domine, ktoré hrávajú v chladnúcich popoludniach v parkoch.

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

Od rána bol deň plný zázrakov. Jeho tajomnú tvár mi prezradili oblaky s bledoružovým nádychom akoby boli Turínskym plátnom, čo v sebe skrýva vznešené Telo. A vlastne celý deň, i ľudský život, je týmto plátnom, keď v sebe v najväčšej hĺbke prechováva Kríž. Ešte pred svitaním sa prebudili stromy a drobný hmyz, ktorý si niesol kvapky slnka na krovkách. Kŕdeľ mušiek sa zdvihol do výšky striech a krútil sa nad domami v nádhernom tanci, akoby to bol húf vzdušných drobných rýb alebo omrviniek vody, akoby hadicou pokropil nebo neviditeľný záhradník. Dívala som sa na topole a druhy sliviek a marhúľ a so smiechom i zvedavosťou som sa snažila naučiť ich vznešené perzské mená. Na konci záhrady ako zelený oblak zarodil starý mandľovník a v tráve som už ako diamanty nachádzala ešte dužinou obalené oriešky.

Ktosi sa ku mne sklonil a viedol ma po záhrade za ruku. Ktosi mi v noci predtým ukazoval perzské súhvezdia. A spolu som do noci s tými, ktorých neviem inak nazvať ako dobrí a vznešení; počúvala dávne príbehy a melódie citary.

A tak rozmýšľam, čo je to dobrota, akú má moc... A paralelne s ňou myslím aj na zlé sily. Že oboje opantá človeka a potom ho už vedie po cestách myšlienok a konania. A všetko, čo sa rodí v dobrote, je živé, rastie a oživuje druhých. A všetko, čo sa rodí v zle a v pretvárke, je mŕtve a ubližuje druhým. A tak si nesiem v sebe svetlo z tej nádhernej noci, ktorú vo mne zapálili iránski priatelia. A možno ja sama som jej nehodná, možno je moja duša príliš chabá... Ale v čase, ktorý už pretiekol, v dejinách, ktoré sa neodstanú, v kronike dobra, ktorú akiste zapisujú anjeli – tam všade už žiari svetlo láskyplných Iráncov. A žiari doposiaľ.

45.JPG

46.bmp

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?