reklama

Krásnoľvovské zvony (Ľvov, Ukrajina)

Na starej rovine a v prudkom zvonobití na chvíľu náhle stuhli predmestia; a dlhá aleja, farebné nádvoria, noblesné fasády, desiatky tvárí ľudí, ktorých nepoznám; to všetko stálo a rozliehali sa údery pod hrbom kupôl starých zvonov: „Ľvov!“, „Ľvov!“. A poľské budovy, záhony chryzantém a poľské hodiny, haličské dievčatá – to všetko zastalo a zvon znel ďalej: „Ľvov!“, „Ľvov!“, „Sláva ti, Bože!“, „Ľvov!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Požehnanie padalo na svet v kolmých lúčoch augustového slnka. Padalo na krajinu ako barok, ako sa len v tom dávnom slohu dotklo ľudské srdce Ježišovej rany, že dokázalo k nebu zdvihnúť také umenie. A medené ťažké telá zvonov obopínali zvuk, ich hukot doliehal do všetkých mestských ulíc, do parkov, záhonov, na piedestál, kam ľudské ruky pozdvihli Ševčenkovu sochu – celý svet požehnával zvon a jeho tlkot volal ku spáse.

Vtedy som lepšie zazrela, akým tajomstvom je zázrak lásky. Kým nenávisť sa vyčerpáva s matériou, jej cieľom je ničiť – len po hranicu existujúceho a potom si nájsť ďalší objekt, až kým sa neminú a neobnovia všetky možnosti; láska svet tvorí, z lásky sa rodia veci. Pane, dívam sa s láskou na jazyk a rodia sa mi slová, s láskou sa k tebe dvíhajú pri riekach vysoké topole a údolia odkrývajú svoju tvár ako zahalené ženy; láska nemá hranice – tam, za človekom, kde sa začína láska Božia a prekračuje sa materiálny svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Všade ťa bolo plno, môj Bože – v gaštanových alejach, na námestiach s celou záplavou holubov, až mi tie kŕdle zvierat chodiacich po dvoch nohách ako človek, pripomínali detstvo, Košické námestia a Benátky. Ach, Pane, rovnakí sme po celú dobu. Malí a škriepni, len ak nás nenaplní tvoja milosť a pokiaľ sami v sebe nepremôžeme tmu, aby sa v nás po pramienkoch a v stružkách rozšírilo ústie tvojej svetelnej rieky. A zahalil si nás láskavým plášťom umenia, rozličných stavebných slohov, inej módy a vrcholov dejín; čo nás obklopujú a vytvárajú pozadie v našich rôzne v čase umiestnených starobách a mladostiach a opäť nás spája iba tvoja milosť a kríž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prechádzam po Ľvove takmer po špičkách. Štáty sa zmenili, hranice padli, niekoľko sôch si vzali a preniesli ustupujúce armády – no krása zostala. Nad mestom vydvihla sochu Mickiewicza, hrdinu veršov, dôkaz toho, že básnik prerastá svoj národ a že je ako jabloň nositeľom plodov hodnôt, ktoré nám pri čítaní vkladá do úst ako sladké ovocie. Ale socha Mickiewicza s elektrizujúcimi vlasmi nebola jediné, čo mi odhalili ako kaligrafiou vyzdobené dvojstránky kníh otvárajúce sa námestia. Na jednom z nich sa týčil kríž a socha Panny Márie a okolo kľačali vrúcni ľudia a pouliční kazateľ darúval sväté obrázky každému, kto prešiel okolo kríža ako duchovnej studne, aby sa mohol napiť z jej živých vôd. Krajiny východu, ako sme oproti vám upadli. Nie, to sa nezbastardila doba, to nezapríčinila spoločnosť či sociálny faktor – to my sme upadli pod krovy seba, lebo na rozdiel od vás sa už ani neviem na ulici prežehnať. Nezdravíme kríž a v jeho trojičnom znamení si nepripomíname Tajomstvo. A ak sa žehnáme, je to často ako u stojacich na rohoch synagóg, keď konáme skutky, aby sme boli videní, keď rozprávame, aby sme boli počutí a obdivovaní. Ach požehnané srdcia dobrých ľudí, kde sa tak nedeje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 Jeden z ďalších námetov pre nás a naše sochárstvo... Na obrázku je socha veľkého ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka a vedľa neho apoteóza ukrajinských dejín so žehnajúcou Matkou Božou na vrchole...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Klasy, klasy, Božie telo ešte nepremenené, klasy, klasy, pšeničné šumenie a hudba suchých trsov tráv. To do vás skláňam tvár ako do okrového mora, to na vás sa teším v náručiach a plochej ukrajinskej hrudi, to vy tak kontrujete k svätyniam bielych oblakov a nebu krásne modrému nehľadiac na našu pýchu. To vy sa premieňate na chlieb a vami vonia ulica a dobré dlane i srdcia ukrajinských žien. To chlebom a kadidlom spia prevoňané ulice Ľvova a nad neho sa z černe kovu dvíhajú biele duše básnikov. Ľvov, tvoje zákutia, nárožia a krása, kľukaté uličky do ktorých zamotali starobylosť ako do onúc. Na čelách tvojich budov vidím baránka, v uliciach hľadám tržnice a chrámy a kupujem si chlieb a knihy, aby duša i telo zasýtili svoje útroby. Oko sa sýti zakrútenými praclíkmi tvojich barokových fasád.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ó, Ľvov, k tebe dvíham ruky podobná stĺpom nad pamätníkom padlých hrdinov. Okom sa opriem o Halič a hľadám tvoje zvony. Ktorých elipsy sa hýbu, ako sa na hladine vzduchu a zvuku rozochvelo nebo a sakrálny svet prehovára k človeku. A vo zvoneniach zvonov hľadám meno Elohim, počujem Som, ktorý som a všetky vznešené mená, chce sa mi prosiť – nie, neutíchajte, zvony! Lebo váš tep je na zemi pulzom života. A že som mŕtva pre nebo, odpusť mi Bože, dovoľ môjmu prachu slúžiť tebe, keď nadomnou ako žeriavy rozprestrú krídla tmavé ľvovské zvony a ich dunenie neprestáva: „Ľvov!“, „Ľvov!“, „Sláva vo vyšnych Bohu!“, „Ľvov!“

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu