reklama

Uličky Kášánu (Irán)

Za iránskymi mestami spala ešte detským spánkom púšť. Dvíhal sa nad ňou mohutný kotúč slnka, pozdravovali ho trávy, kríky a mramorované chrústy zosadajúce k tieňom v mestských fontánach. Pozdravovala ho aj noc, sťahujúca husté plachty, sokol i líška uvedomujúca si koniec svojho života. Staré topole sa už vyschnutými konármi preklenuli tam – tam, na druhý svet, kde všetko voňalo a všetko znelo už inou hudbou a ľalie poľné plesali: buď pozdravené, fluktuujúce a mocné stvorenie! A predsa omnoho viac, než ich vôňa a listy, omnoho viac, než usilovný zápas včiel a ôs, omnoho viac, než je vzácnosť vody a dravá sila horskej bystriny... Predsa ešte väčšmi povýšil Boh ľudský život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Po piesku sa opatrne - ako sa tesne pri zemi, ba nad ňou, kĺže had - prechádzalo ticho. Vchádzalo do skrýš medzi telami rozlámaných balvanov, prechádzalo cez oká na zasolenej zemi, prešlo cez mŕtve jazerá a skalný zráz a prišlo aj tam, k cestám a k začiatkom kášánskych domov.

Aké je veľkolepé stretnúť v tých miestach človeka. Každá postava pôsobí ako anjel, každý jej pohyb, rozhodnutia niekam ísť alebo zastať, človek vníma pozorne, každú postavu by prijal v slzách a dotýkal sa jej tváre – Ty si... Ty si naozaj človek? A vzápätí sa chce pýtať – čo ťa to vlastne vedie... Čo sa to deje tam vo vnútri hlavy a v hĺbke srdca, že to dáva dňom zmysel a silu žiť, že to má hlas a že sa to privráva rečou... Aký zázrak je vlastne ľudská myšlienka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Čas nikam nezmizol. Nikam sa nepodeli moje skutky. Moje zúfanie, moja nenávisť, moja nechuť a môj hriech. Nikam sa nepodeli trávy, letný a zimný piesok, ktorý zalial na jar dážď, nikam nezmizli ani olivy kvitnúce v iránskych sadoch a predsa už nepočujeme reč vecí minulých a budúcich. To všetko utrpenie, ten všetok pokorný a pracovitý život, sa premietol do perzských motívov, básní a bájí, príbehov Knihy kráľov Šachnáme a žalostných qasíd, do naliehavých štvorverší a do milostných qazel, kde nevedno, či autori velebia, či plačú nad životom. A vo sfére zhmotneného slova – kde bol už za slovom čin, konkrétny život, konkrétny kameň a obydlie... Sa celé dejiny národa premietli do sídel, do dedín a stavieb stojacich celé stáročia. Tak možno kdesi tam, v dávnych sférach korenia ako limby aj uličky Kášánu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každá z nich má v sebe zhrnutú celú skúsenosť národa, v ich na prvý pohľad pôsobiacej neusporiadanosti – a predsa poriadku a šťastí žijú ľudia – tí, čo by svoj starý domček nevymenili za paláce sveta. A nie je to preto, že by nevedeli o veľkoleposti iných kultúr. Že by sa nenadchýnali nad múdrosťou východu a západu a ich odlišnými cestami... Tí ľudia však milujú svoj národ. A vedia o pravde, čo je moje – v skutočnosti nie je moje. A že som podobný prachu uličiek a listom odtrhnutej bazalky. Preto poď ďalej, vstúp do môjho príbytku, príď a pohosti sa. A pretože nie ďaleko odtiaľto leží zem, kde stál, kľačal i prosil otec Abrahám, budem i ja prosiť, aby Boh nezničil svet. Lebo som videl i poznal bolesť a nechcem, aby druhí trpeli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tak rovnako ako trojica – ticho, čas a poludňajšia páľava; kráčame aj my po uliciach Kášánu. A dívame a divíme sa všetkému, čo vidíme navôkol. Na chvíľu naše kroky stíchnu – ale aj vtedy cestujeme. Prechádzame sa Kášánom po vertikálach času, vidíme deti na priedomí v telách dospelých mužov a starcov, vidíme budúci Irán a budúci svet a v duchu sa udivujeme a usmievame, ak si pomyslíme na veľkých duchov, akých ešte zo všetkých národov povolá Božia milosť a túžba po kráse. A potom sa vydávame opačným smerom – vidíme starcov ako deti a stromy ako krehké sadeničky a ešte predtým ako semená a ako čosi zázračné, mäkkú hmotu vo vnútri piestikov a napokon ako rozpadnuté svetlé práchno a peľ včiel, až sa pýtame – a ktorá podoba je vlastne tvoja pravá, strom? Kedy nastane vlastne to „teraz“, ktorá podoba človeka je „tá ozajstná a pravá“ – žiadna, žiadna z tohto času. Odrazu vidíme, že pravé je len to, čo je večné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tak sa prechádzame po starom Kášáne a ako mocný dážď nás zalievajú prúdy slnka. Hľadíme na ornamenty pripomínajúce bludiská a kvety a žasneme, ako v originalite a cyklení dokázal dávny človek pochopiť svet a ako v symbole kruhu popísal svoj vlastný život, pokým ho nepretne vertikála večnosti. A tak v poludňajšom slnku, ktoré vábi zmysly a vraví im – odpočívaj.... A tak v poludňajšom slnku a v mladosti, ktorá omotáva myšlienky a vraví im – buďte svojvoľné a rozšafné... A tak sa v poludňajšom slnku skláňame k prachu ulíc a studniam a prikladáme k nim pery akoby sme bozkávali studené čelo vody. A potom dvíhame zrak k modrému nebu, ktoré má moc darovať každej chvíli života radosť a ktoré má moc z každého okamihu všetku radosť vziať. A zrazu vieme, prečo stoja staré múry, prečo sú živé i mŕtve uličky Kášánu a že niet na svete väčšej istoty, než je modlitba – v ktorej nám prikyvuje slnko, keď sa rozdáva v lesoch a nad mestami a keď žiari na starú a hebkú a v slzách z piesku blyštiacu sa iránsku púšť.

Obrázok blogu

 V článku boli použité niektoré fotografie z albumu J.T.

Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu