Dimitte nobis debita nostra
Namiesto reportáže z ciest – lebo aké sú to cesty, pokiaľ sú zahľadené do seba a pre seba; namiesto fotografií kvetín a hôr – lebo nie je možné sa stále iba radovať, keď naša civilizácia pácha zločiny a už nie je možné ich nevidieť; namiesto svojich malicherností, keď v Líbyi zomierajú ľudia... Tu dávam túto správu aspoň ako výkrik alebo ako nehodnú prosbu – ako ospravedlnenie sa za to nesmierne zlo a vraždy, ktoré sme spáchali v Líbyi, v Iraku, v Afganistane, v Srbsku... Za znevažovanie Cirkvi... Odpustite, odpustite, odpustite nám... A otvor nám oči, Bože, pred tým všetkým zlom,ktoré sa šíri z EÚ, USA a zo svetových bánk a zmiluj sa nad nami a nad tými, čo toto všetko spustili...