reklama

Ochridské jazero

Vstávali okolo neho jeden po druhom – ako ich vyvolávala zem a ako bolo ľudstvo choré. Vstávali okolo neho zo všetkých strán, ako ich povolával Duch a aká bola potreba v národoch okolo, keď im nachvíľu opantal mysle strach o seba a sladké videnie toho, že slúžiť nemá zmysel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

 Vtedy sa Ochridské jazero pevnejšie zomklo a vlnu po vlne vyslovovalo na svojich brehoch kláštory. Stáli pozdĺž jeho celého pobrežia, pokorne dosahovali žiarou až na miesta dnešného Albánska, cez strmé skaly, vysoké lesy, cez len v náznakoch započaté ľudské obydlia a čistiny. Stáli tam, kde sa celkom prirodzene spájal kláštor prírodný s kláštormi ľudskými. Kde Duch udržiaval poriadok jazernej hladiny a okolitých kameňov a húštin. Kde si už múdrosť nevystačila sama so sebou a prehovorila aj cez ľudské ústa. Kde si popýtala srdcia a napokon aj prsty a ruky, aby sa pomkli k ukladaniu tehál a zo skaly sa zrodil kláštor.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A postupne, ako sa krôčik po krôčiku obrodzuje ľudské srdce, prichádzali pod ich strechu mnísi. Krajinu držali v rukách pevne ako chlieb, s láskou ju lámali na polia a jabloňové sady, obrábali ju a žehnali jej. Rozdeľovali ju, keď ako v piecke dozrela na ostrom letnom slnku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Boli to mnísi, ktorí dobre vedeli, čo značí siať do sŕdc lásku. To im sa v duši zjavoval plamienok – ten, ktorý už zhasol mnohým, keď sa zabudli modliť: „ale zbav nás od zlého...“. Plamienok, ktorý vie, že žiadna z poklôn nie je dostatočná pred Božou tvárou, že nieto miesta, o ktorom by nevedel; že niet miesta, ktoré by sa diabol neopovážil pokúšať. Práve mnísi v tajomnej moci chválospevov a zvlášť tí, čo sa vydali na cestu v šľapajách Solúnskych bratov, vedeli o Sofii, o tajomnom sviatku Letníc, o svätodušnom tajomstve, ktoré rodí nového človeka a tam, kde bola predtým púšť, odrazu rozkvitol háj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A s takou nádherou, ako spievali apoštoli chválospev s Kristom po ceste na Olivovú horu; sa do duší vlievalo z kláštorov svetlo. A volalo: „Vráť sa!“ – na každého, kto si myslel, že odíde. Volalo: „Modli sa!“ na každého, kto si myslel, že už celkom určite a overene nemá nádej. Volalo na všetkých, čo viac ako život očakávali v približujúcom sa čase smrť. Volalo na všetkých, čo nemali čas a namiesto počúvania našli zaľúbenie v hlasných slovách, prednáškach, tónoch, kariére a zábave. A podopieralo tých, čo šepkali: „Pane, ja už nemôžem...“ A kde bola včera smrť, prichádzal nesmierny život.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

A bol to on, mohutný život, ktorý predbehol človeka a ktorý ho predbehne aj hlboko v zemi, ktorý sa derie na hladinu v nedočkavých pľúcach, ktorý sa zakaždým rodí v nových deťoch a ktorý vo všetkých bunkách a prvkoch, aj v treskúcom mraze a valiacej sa vode, spieva Bohu chválospev.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ale Ochridské jazero skrýva aj iné pravdy. Ako sa nekončia radiačné lúče slnka len za najbližším múrom, ale jeho teplo pokračuje aj cez steny – tak sa mu podobajú aj národy. Nemajú hranice vytýčené štátnikmi a ich duchovné bohatstvo vyžaruje množstvo lúčov, ktoré nemajú medze. A sálajú skrze štáty, kontinenty, skrze prírodné bariéry i skrze storočia. A tak je to aj Slovenskom, aj keď je málo tých, čo si to uvedomia a precítia. A to, čo bolo od nás vyhnané alebo potlačené, vyklíčilo na iných miestach. A ozýva sa spätne od Ochridského jazera, z kraja Sedempočetníkov, kde si zem pamätá stupaje svätého Klimenta, kde sa sýkorky stretávajú v zime v kŕdľoch akoby ich volal svätý Naum a kde kamene vedia o pevnosti svätého Gorazda. A môže na seba zabudnúť národ, z ktorého raz už vzišli svätí?   

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

„Pamätaj,“ zašepkalo ešte Ochridské jazero, kým sa ponorilo do večernej tmy. A opačne ako človek, ktorý prichádza často k druhému, aby v ňom našiel a zdôraznil len tie najhoršie stránky; sa na oblohe rozmohlo ranné slnko.  

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu