Nuž, ako by bolo. Rozmýšľam, kedy presne vznikol bod obratu, keď sa Maďari dostali v našom vnímaní do súčasnej konfliktnej, až grotesknej pozície. Kedy prestali byť mešťanmi s kultivovaným prejavom, bohatou knižnicou, láskou k umeniu a k vede, ktorí si svoj hermeticky uzavrený rodinný život spestrovali výletmi do prírody, obdivovaním západnej módy a akýmsi zvláštnym nepokojom. Nevedeli sa vysporiadať s tradíciami, s vierou v vzdialeného „Isten“, s tým, že György Lukács spomínal socializmus a nikto nevedel, čo si o tom slove má myslieť, aj Budapešť bola príliš ďaleko a v jej kaviarňach sa na dne šálok z českého porcelánu usádzala svetlohnedá pena – a Isten nič, Isten už možno aj zabudol na svoj malý národ, ktorého jazyku aj tak nikto nerozumie.
Neviem. Len si pamätám, že u nás na juhu sa na nich vždy pozeralo ako na súčasť mesta. V niečom dobrú, v niečom zlú, ale predsa súčasť. Vedelo sa, ktorý palác v centre patril ktorému grófovi, vedelo sa, kde stála kaviareň a kde významné hotely, nepoznačené umakartovou účelnosťou ako tie o niekoľko desaťročí neskôr. Na budovách s udivenými výrazmi ošarpaných antických tvárí nad oknami sme v detstve počítali nápisy „Epűlt“. A tak mi začína byť smutno, že so Židmi odišli po vojne z môjho mesta aj Maďari. Prirodzene, žijú v ňom v hojnom počte doteraz, majú tam svoje kníhkupectvá, periodiká, spolky, divadlo a aj škôl tam majú možno až príliš habadej. Lenže to už nie sú tí, ktorých mám na mysli. Tých súčasných sme si už akoby nedokázali vážiť.
A tak keď na hlavnom nádraží vidím vystupovať z rýchliku skupinky veselých mladých turistov a ich hlasné: „Hallo, I´m from Hungary“, spomeniem si na slovíčka, ktoré som kedysi počula za zatvorenými dverami, keď bola maďarčina tajnou rečou starých rodičov, v ktorej sa preberali „dospelácke“ veci nevhodné pre naše uši. Ako sme sa učili slušne pozdraviť: „Kezét csókolom – mačka pod stolom“. A ja som na návšteve u starých dám, košických „-néni“ , skutočne nadvihovala hačkované obrusy, či pod stolmi neskrývajú mačku. Akokeby mi v duši niečo zamraučalo, že aj to slovo je z maďarčiny.
