Málo si spalo, vtáctvo, v týchto bielych nociach. Ešte v neskorý večer ťa na nábreží kŕmili deti – nastáva ráno, a ty už znovu vyspevuješ pod svetlejúcou oblohou za oknami.
7.7.2016 o 16:18 | Karma článku: 6,05 | Prečítané: 1474x | Diskusia: 3 príspevky
Tomu, čo držal v náručí vodu, sa triasli ruky, a preto nastal dážď. Spevnený únavou vody, čo sa tak veľmi chcela dotknúť zeme a z nízkych oblokov oblakov zoskakovali kvapky, akoby sa viac necítili hodné nebeského…
7.7.2016 o 0:47 | Karma článku: 5,50 | Prečítané: 495x | Diskusia: 0 príspevkovNebo sa zaplnilo oblakmi, a keď sa na obzore zjavovala diaľka, vravela som jej – Už nechcem! A predsa diaľka pristupovala ku mne, nebo sa približovalo v kvapkách dažďa a na dlaň ku mne chodil na kus reči celý svet,…
28.6.2016 o 13:59 | Karma článku: 3,81 | Prečítané: 946x | Diskusia: 1 príspevokSlnko bolo vysoko vydvihnuté ako strapec hrozna na pergole nebeskej klenby, akoby z jeho lúčov lisovali biele víno priehľadne sa rozlievajúce po kraji.
4.6.2016 o 11:40 | Karma článku: 3,28 | Prečítané: 422x | Diskusia: 1 príspevok
Na palube Titanicu zahynuli hrdinským spôsobom traja katolícki kňazi. Jeden z nich, konvertita z anglikanizmu Thomas Byles, je navrhnutý na blahorečenie.
3.6.2016 o 15:44 | Karma článku: 11,43 | Prečítané: 5564x | Diskusia: 51 príspevkov
Keď partizáni roku 1945 zavraždili v Taliansku malého seminaristu, 14-ročného blahoslaveného Rolanda Riviho, jeden z vrahov zdôvodnil svoj čin slovami: „Aby bolo na svete o jedného kňaza menej.“
13.5.2016 o 2:34 | Karma článku: 11,68 | Prečítané: 6397x | Diskusia: 143 príspevkovHoci bol všade prebytok slov a zla sa už narobilo toľko, že by bolo lepšie mlčať, predsa len si čosi žiadalo ľudské slová, lebo na svete bol nedostatok údivu. Prístav a mosty, zlaté kríže na špiciach veží, šum…
9.5.2016 o 15:57 | Karma článku: 3,74 | Prečítané: 592x | Diskusia: 0 príspevkovPretože nie som hodná viac, nehovorím vám: „Postojte!“, ani „Bežte ďalej...“, ale iba vás vítam, mesiace. Vitajte, aké ste a plyňte, ako sa vám ráči, premieňajte ma a ja pokorne prijmem, čo nesiete.
21.4.2016 o 21:39 | Karma článku: 4,36 | Prečítané: 881x | Diskusia: 1 príspevokKeď minula jarná rovnodennosť, sever začal ukazovať svoju vľúdnu tvár. Nad krajinou sa navečer vznášalo pomalé svetlo a hoci ho bolo čoraz menej, práve vo svojej umenšenej podobe najväčšmi oslovovalo ľudskú dušu
9.4.2016 o 10:28 | Karma článku: 4,76 | Prečítané: 525x | Diskusia: 1 príspevokRástol som obkolesený snehom, vetrom a slnečnými dňami a navštevovaný dažďom, čo na nás klesal z voňavých bielych oblakov. Spoločne s mojimi bratmi sme dedili les po praslici i po meči, čo ostrím stínal aj inak…
28.3.2016 o 13:24 | Karma článku: 6,59 | Prečítané: 521x | Diskusia: 1 príspevok
Nepatrí sa celkom hovoriť o pravde. Iba tak trochu. V náznakoch. Neslyšne a slušne. Slušní ľudia. Slušné reči. Slušná pravda. Slušný Kristus. Slušné dejiny.
12.3.2016 o 0:34 | Karma článku: 9,57 | Prečítané: 2481x | Diskusia: 11 príspevkovZabudli sme na nebo. Hoci bola jeho modrá rozprestretá nad našimi životmi, ba prenikala ich ako vertikála a hoci sa nachádzalo za obzorom, ba na kraji sveta, za koncom sveta, predsa sme ho vytesnili zo svojich…
7.3.2016 o 23:07 | Karma článku: 4,42 | Prečítané: 406x | Diskusia: 0 príspevkovPostavili sme hranice, no napriek tomu sa vtáci sťahovali z krajiny do krajiny. Spájal nás kŕdeľ severských husí. A nielen po horizontále, ale i po vertikále sme boli prepojení... Cez storočia a cez čas nás spájali
1.2.2016 o 19:50 | Karma článku: 4,68 | Prečítané: 542x | Diskusia: 1 príspevokRadovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi, ale napokon už srdce necítilo nič. Už nebola radosť, nebol smútok, len mechanické pohyby rúk a čas, v ktorom chcel ľudský rozum vidieť koniec i srdce chcelo vidieť…
1.2.2016 o 18:32 | Karma článku: 4,86 | Prečítané: 659x | Diskusia: 0 príspevkovZdalo by sa, že prázdnota je zlá matka. Nič sa z nej nenarodí, veď z úplného vyčerpania nevzídu slová. A predsa je tvorenie z „ničoho“ základným princípom umenia. Keď sa v hmotných očiach sveta „nič“ premieňa na…
31.12.2015 o 2:35 | Karma článku: 5,09 | Prečítané: 836x | Diskusia: 0 príspevkovHoci slnko prechádza cez obe strany skla, predsa je človek navyknutý vnímať iba svoju vlastnú bolesť, akoby bolo jeho srdce z dreva – osvetľované iba z jednej strany. No keby to aspoň bolo drevo, čo by zaspievalo.
22.12.2015 o 11:58 | Karma článku: 5,35 | Prečítané: 1047x | Diskusia: 1 príspevokBolesti bolo toľko, že ľudia emigrovali na nebo. Práve v tomto kraji, kadiaľ sa valili turecké vojská, kde sa vraždilo, znásilňovalo a rabovalo a kde sa zdá, že sa aj príroda bráni ostrými skalami, drsnosťou…
16.12.2015 o 12:55 | Karma článku: 11,06 | Prečítané: 5007x | Diskusia: 13 príspevkovHoci som sama pozývala k sebe málokoho, Skadarské jazero si k sebe pozvalo mňa. Aspoň ja som si tak vysvetľovala jeho otvorenú dlaň, jeho vôňu, jeho vzduch, slnko žiarivé a zrelé ako strapec bieleho hrozna,
13.12.2015 o 0:19 | Karma článku: 5,33 | Prečítané: 1079x | Diskusia: 7 príspevkovPrehnali sa dni na veľkom voze. A podľa starej múdrosti "Máš, čo nemáš", mi zrazu patril všetok premárnený čas. Jeseň, čo nepostojí a čo si len ako vzácny motýľ sadne občas na jedno miesto.
7.11.2015 o 22:09 | Karma článku: 6,47 | Prečítané: 857x | Diskusia: 3 príspevkySedávali sme v uzavretej miestnosti, v spoločenstve stien, svetla, katedry, lavíc a ľudského hlasu. A hoci sme boli za uzavretými dvermi, neboli sme sami. Bol s nami zvon.
14.10.2015 o 12:15 | Karma článku: 6,05 | Prečítané: 569x | Diskusia: 7 príspevkov