Katarína Džunková
Pred rímskymi katakombami
Kriste, odpusť mi moju slabosť a moju pýchu, veď ty vidíš do najhlbších jaskýň mojej duše, pod všetky slová, pod všetky roky, čo uplývajú ako keď po kameni steká dážď a nič sa pred tebou neskryje, ako sa neskryje svetlo pred tmou a smrť pred životom. O zem ako kotvu visí tu nebo priviazané a milosť Božia nezaslúžene plynie nad našou planétou ako nad kolískou dieťaťa.