Katarína Džunková
Rytierska Malta
A roky bežia, bežia ako vietor prehŕňajúci sa v srsti zvierat a júlových lúk opäť rozbujnených po prvom kosení. Ľudia sa v nich menia, a predsa sa upierajú k akémusi bodu života, akoby to bolo čosi určujúce a bola to tá pravá, jediná podoba ich života. Ako sami na seba zabúdame, na svoje vlastné pohnútky a skutky, akoby sme ich ani nekonali my a nepatrili k telu nášho života, lebo sa nezachytili o naše vedomie. Akým obrovským zázrakom je potom sviatosť pokánia a udelenie rozhrešenia, keď Pán Boh odpúšťa, naozaj odpúšťa to, čo sa stalo a kroky od spovedeľnice sú jedny z najšťastnejších krokov v ľudskom živote.