Katarína Džunková
Krymské reminiscencie
Len som sa dívala na sivé kučeravé vlasy stromov a čakala, kedy znova vykuknú spoza zákruty, ktorou sa pohýnal vlak a všetky kopce, ktoré som predtým poznala ako zelené alebo v rôznych odtieňoch hnedej, keď nastala jeseň a pokračovala bezsnežná zima; sa odrazu premenili na biele. A už som ani nemala silu na radosť, a predsa rozkvitli trnky. Už som nemala silu na hudbu, a predsa v korunách marhúľ bzučali včelstvá. A jar prichádzala, aj napriek nášmu svetu na pokraji vojny... A jar prichádzala, aj napriek veľkému pôstu, ktorý sme znesvätili politickými hádkami. Jar prichádzala, aj napriek vlastným myšlienkam, ktoré sa nedokázali sústrediť na lásku a uvedomiť si, že láska jestvuje bez výhrad.