Katarína Džunková
Anatolské obrázky
Trávy sú pokojné a zem spieva. Vlak uháňa cez prastarú krajinu, pomedzi hory zrezané ako pne starých stromov, ktorým zostali len korene – nespočetne veľa vrás a priehlbín kľukatiacich sa až k zemi. Nie, to vlastne my sa nehýbeme, to krajina okolo nás kráča. Prechádza od zimy cez obdobie sejby, až po tajomný čas úrody a dožiniek. Ak by rastliny mali hlasy, dnes by sa isto ozýval zo zeme jemný plač novonarodeného obilia, klasy práve dozrievajúcich kukuríc, slnečnice so svojou každodennou choreografiou a hlasy oblakov, čo sa dívajú nebesiam do tváre.