reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Katarína Džunková

Katarína Džunková

Bloger 
  • Počet článkov:  257
  •  | 
  • Páči sa:  2x
reklama

Slovinsko

Hľadanie jazerného ticha (Slovinsko)

Katarína Džunková

Hľadanie jazerného ticha (Slovinsko)

Deň stekal ako dlhá slza, ako dlhá slza po tvári Pána Boha. Ako živica steká po kôre borovíc a ako sa leskne čosi mystické a živé, ako podivuhodná žeravá magma, ktorej sa dotýka človek vlastnou slobodnou vôľou a je len na ňom, či svoj život naplní dobrom alebo zlom a do akého tvaru vymodeluje svoj osud a siluetu dní, tých podivuhodných časových úsekov, po ktorých uplýva život až do večnosti.

  • 8. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 891x
  • 2
Škocjanske jame

Katarína Džunková

Škocjanske jame

Iba som stačila zdvihnúť zrak a už nado mnou veľké oblúky opisovalo slnko, vystupovalo nad obzor a opäť sa strmhlav rútilo za rozkvitnuté polia a hory – a dni sa míňali, ubiehali týždne, mesiace a ročné obdobia a verné slnko sa krútilo ako koleso kolovrátku a zem pod ním starla, obilie zrelo, na riekach pukal ľad a čas sa napĺňal. Takto som tisíckykrát videla slnko. Každý deň ako nikdy sa nekončiaci zázrak, každý deň ako verného priateľa omnoho poctivejšieho než ja, každý deň ako veľkú žiarivú bytosť vytrvalejšiu než všetko rastlinstvo a všetky zvieratá. A pod prúdom jeho zázračného svetla rozkvitali agáty, bujneli stromy a na ramenách im sedával ako vtáctvo dážď a tieň si líhal k ich kmeňom, aby načúval ich múdrosti.

  • 9. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 848x
  • 1
Ľubľana a Koper

Katarína Džunková

Ľubľana a Koper

Ako keď sa pokazí starý klavír a odrazu už nefungujú ktorési z klávesov, celkom umĺkli v duši najjemnejšie volania svedomia: „Odpustiť...“ a ešte: „Celkom sa obetovať za druhého...“ A človek hral skladbu svojho života iba na tých klávesoch, čo ešte zneli a melódia sa skladala iba z tých tónov, čo poháňala vlastná vôľa, vlastná spravodlivosť a úsudok.  A mesto stálo. Mesto, ktorého názov vzdialene pripomínal lásku a ktorého centrum bolo plné najrozmanitejších reliéfov a ozdôb na budovách, ktoré po sebe zanechalo ako dievča svadobný závoj mohutné devätnáste a dvadsiate storočie. Premenilo centrum na súbor obchodov, kaviarní, činžových bytov a palácov mestskej šľachty, na súhru múzeí, štátnych archívov a budov magistrátu, na dialóg knižníc, škôl, vzdelávacích centier a ambasád. Na šepot fontán a mĺkve ponaučenia nápisov na pamiatkach a vykopávkach pripomínajúcich starú rímsku minulosť Ľubľany.

  • 2. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 337x
  • 3
Slovinské lúky

Katarína Džunková

Slovinské lúky

Keď sa rozpadá svet pod rukami a pri pohľade na ľudskú závisť, absolútnu ľahostajnosť, zábavu zo všetkého, krivenie chrbtov a poklonkovanie mocným; miznú ideály o ľudstve a o sebe samom... Prechádzam očami po vlastnej duši ako po tmavej krajine, ktorú si sama prifarbujem a nenachádzam v nej hodnotné nič, celkom nič. A predsa v nej zostáva svetlo. Svetlo ktoré som si do nej sama nezasadila, a predsa je... A vidím ho spätne na toľkých miestach života a vidím ho pred sebou žiariť ako včely milovaný kvet slnka. A myslím na krásu. A myslím na čistotu. A myslím na pokoj, ktorý niekde je, hoci celému okolitému svetu chýba...

  • 26. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 492x
  • 5
reklama
SkryťZatvoriť reklamu