Katarína Džunková
Oblaky nad Poľskom
Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané lístie...
Pôvodne osobný, neskôr cestovateľský blog. Zoznam autorových rubrík: Krása krajiny, Albánsko, Andora, Arménsko, Argentína, Belgicko, Bielorusko, Brazília, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Cyprus, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Irán, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Maroko, Monako, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tadžikistan, Turecko, Uzbekistan, Uruguaj, Ukrajina, Vatikán, Veľká Británia, Staré veci, Súkromné, Nezaradené
Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané lístie...
Hoci bol všade prebytok slov a zla sa už narobilo toľko, že by bolo lepšie mlčať, predsa len si čosi žiadalo ľudské slová, lebo na svete bol nedostatok údivu. Prístav a mosty, zlaté kríže na špiciach veží, šum kŕdľov holubov
Za zlobou všetkých dní je lúka. Za zlobou všetkých dní je zmier. A lúka. Dlhá, dlhá, zelená močaristá lúka, na ktorej kvitnú trávy, ktorej sa vo vetre ohýbajú steblá; ako sa nad nimi ohýba staré tiché nebo a ako pod ním vonia Pomoransko.
Široké aleje, okrúhle námestia, kŕdeľ turistov a potom ešte zvláštny šepot, ktorým sa rozprávajú sochy významných generálov v poľskom hlavnom meste nadránom. Ešte ma upútali gaštany - neboli také choré, so zošúverenou krajkou okolo listov, ako u nás. Ani východ ani západ. Aj takto sa spievalo o Varšave v jednej pesničke.