Katarína Džunková
Kto s tebou bdie... (Island II.)
Pane, kto s Tebou bdie? A s tvojimi spravodlivými... Keď sa ako čierna plachta rozprestiera noc. Keď Ťa nemáme v srdciach, keď Ťa nemáme v rukách, keď Ťa nevzývame v modlitbách – veď my už ani nevieme, čo je to úplne sa oddať v prosbe za druhého. A pritom Ty si spása. A iba Ty nás učíš o obete. A my vyzdvihujeme seba. A my nevnímame kríž. Kým za dverami stoja biedne dni a pri bránkach sa pasie sedem chudých kráv a v diaľke spia hriešni i spravodliví a moja duša prosí – Zvrchovaný Pane, odpusť mi...