Katarína Džunková
Ich svetlo žiari doposiaľ (Hamedán, Irán)
Oblaky boli vysoké ako zámocké veže, dívala som sa dlho na ich mohutné bralá. Až som sa chcela pýtať, čo sú to vlastne oči – a či by sa skôr oči nemali nazývať ústami, veď cez ne do mňa všetko vchádza ako cez portál a práve nimi sa často zasycuje duša. Premýšľala som i o tretích ústach – o srdci. Čo vchádza a čo vychádza i z neho a že srdce sa živí ako ústa naopak. Práve tým, čo zo seba vydá.