Katarína Džunková
Solún II.
Ruka sa napriamila a vzápätí stiahla naspäť. Koľko pohybov, koľko sekúnd a koľko hodín, ten istý život, a predsa tak málo pochopenia pre druhých, pre ľudí žijúcich na tej istej zemi a zakúšajúcich ten istý čas. Telo kráča po uliciach, vystupuje a zostupuje po schodoch, vstúpi do chrámovej lode a prsty sa dotknú svätenej vody, a predsa sa pristihnem pri tom, že som pyšná. Ruka sa napriamila a vzápätí sa stiahla späť. Tak málo zasväteného života. Tak málo skutkov naozaj na Jeho slávu.