Katarína Džunková
Za bielym tichom Fínska
Fínsko bolo uložené na severe Európy ako trinásta komnata – neznáma komnata, na ktorú sa tak trochu zabudlo. Hoci toľko ľudí miluje či obdivuje Fínsko, predsa len málokto myslí denno-denne na Fínsko...
Pôvodne osobný, neskôr cestovateľský blog. Zoznam autorových rubrík: Krása krajiny, Albánsko, Andora, Arménsko, Argentína, Belgicko, Bielorusko, Brazília, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Cyprus, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Irán, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Maroko, Monako, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tadžikistan, Turecko, Uzbekistan, Uruguaj, Ukrajina, Vatikán, Veľká Británia, Staré veci, Súkromné, Nezaradené
Fínsko bolo uložené na severe Európy ako trinásta komnata – neznáma komnata, na ktorú sa tak trochu zabudlo. Hoci toľko ľudí miluje či obdivuje Fínsko, predsa len málokto myslí denno-denne na Fínsko...
Vlak sa hýbal ako chvost lesklej šťuky sliediacej za potravou. Okolo koľajníc, po ktorých sa takto už dlhší čas neúnavne kĺzal, bolo tak sucho, že keby tráve narástli lakte, určite by na nich mala popraskanú pokožku. Polovicou chrbta som sa opierala o sedadlo a v duchu som si opakovala názvy miest, ktoré sa práve mihali za oknom: Tampere, Kokkola, Ylivieska, Oulu a ešte to zázračné – Tikkurila. Alebo po švédsky: Dickursby. Ako čarovne tie názvy zneli. Tikkurila – mohla by sa tak volať čiernovlasá žena alebo by to bolo zaklínadlo z haitskej povesti. Dickursby – meno ako stvorené pre britského lorda.
Dni sa po Fínsku rozutekali ako záprah lipicánov. Také nesmierne svetlé, že jediné hnedé škvrnky, ktoré si v tie dni dovolili vzniknúť, boli drobné pehy na mojich ramenách. Tak som stála na juhu Fínska a pravá ruka sa mi mierne naťahovala na západ - tam, kde sa malo črtať vibrujúce Švédsko. Namýšľala som si, že vidím čierne ťahy, ktorými prečiarkli rybári oblohu, keď pevne chytili navijak a ráznym pohybom ako pri bičovaní vymrštili udicu. Myslela som na vychudnuté telíčko ostrova Öland, na tri korunky, ktoré nosia Švédi na hrudi a nie na zuboch, na jazero Vänern, v ktorom neuvidím asfaltové bruško ryby. Dnes na mňa v Turku čakal žltý trajekt, tmavomodré more a ja som ani nevedela, ako sa má vlastne tváriť človek, ktorý ide na landské ostrovy.
Ich blízkosť som si začala uvedomovať, keď som na trhu v Estónsku uvidela prvého vyrezávaného soba. Ich blízkosť som si začala uvedomovať, keď som vošla do obchodu a zistila som, že som tam jediná hnedovláska. A bezprostredne som ich cítila aj vtedy, keď boli v múzeu popisky iba v estónčine a vo fínštine. No vyber si.