Bloghttp://dzunkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskPovýšenie Sibíri (Jekaterinburg, Alapajevsk - miesta umučenia Romanovovcov) (dzunkova)Vlak zabrzdil a Stepan Iľjič sa prebral z dlhého zamyslenia. Nad domami rozoznal obrysy „Veľkého Zlatoústeho“ – ako volali zvonicu miestneho kostola a priečelia stanice so štukatúrami do tvaru dedinských ornamentov, Thu, 10 Nov 2016 17:43:39 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/438376/povysenie-sibiri-jekaterinburg-alapajevsk-miesta-umucenia-romanovovcov.html?ref=rssOblaky nad Poľskom (dzunkova)Čakala som, že to bude taká istá zem, veď stačilo prejsť Tatry a zdalo by sa, že sú to stále tie isté údolia, tie isté veže, zvonenie zvoncov, rytmický cval koní, lúky, kvetena a na jeseň opadané lístie... Sat, 22 Oct 2016 02:46:07 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/435963/oblaky-nad-polskom.html?ref=rssOstrov Konevec (dzunkova)Hoci už len zo samotného faktu stvorenia a prítomnosti krásy vo všetkom by si zasluhovali rovnakú pozornosť všetky miesta na svete, predsa zostáva ostrov Konevec na Ladožskom jazere v tieni známejšieho ostrova Valaam. Sat, 08 Oct 2016 16:24:55 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/435057/ostrov-konevec.html?ref=rssMonastier Valaam (dzunkova)Aká vzácna je ľudská duša, keď má o ňu záujem sám Boh i sám diabol, a predsa akoby človek stále čakal čosi viac, čosi mimoriadne, slávu života, hoci k nemu už dávno prišla tá najvzácnejšia návšteva. Wed, 21 Sep 2016 18:47:16 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/433627/monastier-valaam.html?ref=rssCyprus (dzunkova)Myslela som si, že položím dlaň do mora a precítim, že na jeho druhom brehu je vojna, ale srdce nechcelo myslieť na vojny, a namiesto toho každou čiastočkou preciťovalo Cyprus. Wed, 14 Sep 2016 00:00:43 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/432949/cyprus.html?ref=rssNormandia. Bretónsko. (dzunkova)Nachýlilo sa leto ako sa nachyľujú snehom a plodmi obrastené stromy, a nikto si neželal jeseň. Jeseň krvácajúcu ako rana otvorená, jeseň ako čosi neznáme, bolestné a nechcené, čoho sa treba báť, jeseň ako trpkosť trniek Thu, 11 Aug 2016 23:18:16 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/430484/normandia-bretonsko.html?ref=rssNečakane krásne Moldavsko (dzunkova)Otvorila som mnoho kníh, ale nijaká sa mi nezdala dostatočne hlboká, lebo to, čo som v skutočnosti chcela počuť, bolo moje vlastné srdce. Mon, 01 Aug 2016 15:01:52 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/429319/necakane-krasne-moldavsko.html?ref=rssMurmansk (dzunkova)Málo si spalo, vtáctvo, v týchto bielych nociach. Ešte v neskorý večer ťa na nábreží kŕmili deti – nastáva ráno, a ty už znovu vyspevuješ pod svetlejúcou oblohou za oknami. Thu, 07 Jul 2016 16:18:20 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/427994/murmansk.html?ref=rssOstrov Kiži (dzunkova)Tomu, čo držal v náručí vodu, sa triasli ruky, a preto nastal dážď. Spevnený únavou vody, čo sa tak veľmi chcela dotknúť zeme a z nízkych oblokov oblakov zoskakovali kvapky, akoby sa viac necítili hodné nebeského života. Thu, 07 Jul 2016 00:47:37 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/427912/ostrov-kizi.html?ref=rssBodensee (dzunkova)Nebo sa zaplnilo oblakmi, a keď sa na obzore zjavovala diaľka, vravela som jej – Už nechcem! A predsa diaľka pristupovala ku mne, nebo sa približovalo v kvapkách dažďa a na dlaň ku mne chodil na kus reči celý svet, hoci som sa ani Tue, 28 Jun 2016 13:59:49 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/427197/bodensee.html?ref=rssCórdoba a archanjel (dzunkova)Slnko bolo vysoko vydvihnuté ako strapec hrozna na pergole nebeskej klenby, akoby z jeho lúčov lisovali biele víno priehľadne sa rozlievajúce po kraji. Sat, 04 Jun 2016 11:40:35 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/422223/cordoba-a-archanjel.html?ref=rssKatolícki kňazi na palube Titanicu (dzunkova)Na palube Titanicu zahynuli hrdinským spôsobom traja katolícki kňazi. Jeden z nich, konvertita z anglikanizmu Thomas Byles, je navrhnutý na blahorečenie. Fri, 03 Jun 2016 15:44:21 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/422103/katolicki-knazi-na-palube-titanicu.html?ref=rssPopravení seminaristi z Barbastra (dzunkova)Keď partizáni roku 1945 zavraždili v Taliansku malého seminaristu, 14-ročného blahoslaveného Rolanda Riviho, jeden z vrahov zdôvodnil svoj čin slovami: „Aby bolo na svete o jedného kňaza menej.“ Fri, 13 May 2016 02:34:14 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/418107/popraveni-seminaristi-z-barbastra.html?ref=rssŠtetín (dzunkova)Hoci bol všade prebytok slov a zla sa už narobilo toľko, že by bolo lepšie mlčať, predsa len si čosi žiadalo ľudské slová, lebo na svete bol nedostatok údivu. Prístav a mosty, zlaté kríže na špiciach veží, šum kŕdľov holubov Mon, 09 May 2016 15:57:12 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/417521/stetin.html?ref=rssNórsko z okna vlaku (dzunkova)Pretože nie som hodná viac, nehovorím vám: „Postojte!“, ani „Bežte ďalej...“, ale iba vás vítam, mesiace. Vitajte, aké ste a plyňte, ako sa vám ráči, premieňajte ma a ja pokorne prijmem, čo nesiete. Thu, 21 Apr 2016 21:39:41 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/414766/norsko-z-okna-vlaku.html?ref=rssTrondheim o svetle (dzunkova)Keď minula jarná rovnodennosť, sever začal ukazovať svoju vľúdnu tvár. Nad krajinou sa navečer vznášalo pomalé svetlo a hoci ho bolo čoraz menej, práve vo svojej umenšenej podobe najväčšmi oslovovalo ľudskú dušu Sat, 09 Apr 2016 10:28:44 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/409643/trondheim-o-svetle.html?ref=rssChrám a smrek (dzunkova)Rástol som obkolesený snehom, vetrom a slnečnými dňami a navštevovaný dažďom, čo na nás klesal z voňavých bielych oblakov. Spoločne s mojimi bratmi sme dedili les po praslici i po meči, čo ostrím stínal aj inak pokojný, tichý Mon, 28 Mar 2016 13:24:51 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/411314/chram-a-smrek.html?ref=rssZastrelené Srdce Ježišovo (dzunkova)Nepatrí sa celkom hovoriť o pravde. Iba tak trochu. V náznakoch. Neslyšne a slušne. Slušní ľudia. Slušné reči. Slušná pravda. Slušný Kristus. Slušné dejiny. Sat, 12 Mar 2016 00:34:40 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/407494/zastrelene-srdce-jezisovo.html?ref=rssBeh cez Belgicko (dzunkova)Zabudli sme na nebo. Hoci bola jeho modrá rozprestretá nad našimi životmi, ba prenikala ich ako vertikála a hoci sa nachádzalo za obzorom, ba na kraji sveta, za koncom sveta, predsa sme ho vytesnili zo svojich životov. Veď život Mon, 07 Mar 2016 23:07:00 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/406542/beh-cez-belgicko.html?ref=rssZámok Rundāle (dzunkova)Postavili sme hranice, no napriek tomu sa vtáci sťahovali z krajiny do krajiny. Spájal nás kŕdeľ severských husí. A nielen po horizontále, ale i po vertikále sme boli prepojení... Cez storočia a cez čas nás spájali Mon, 01 Feb 2016 19:50:22 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/399654/zamok-rundle.html?ref=rssNiš (dzunkova)Radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi, ale napokon už srdce necítilo nič. Už nebola radosť, nebol smútok, len mechanické pohyby rúk a čas, v ktorom chcel ľudský rozum vidieť koniec i srdce chcelo vidieť koniec Mon, 01 Feb 2016 18:32:25 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/398095/nis.html?ref=rssSplit, Pula (dzunkova)Zdalo by sa, že prázdnota je zlá matka. Nič sa z nej nenarodí, veď z úplného vyčerpania nevzídu slová. A predsa je tvorenie z „ničoho“ základným princípom umenia. Keď sa v hmotných očiach sveta „nič“ premieňa na dielo. Thu, 31 Dec 2015 02:35:16 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/396000/split-pula.html?ref=rssČiernohorské mestá (dzunkova)Hoci slnko prechádza cez obe strany skla, predsa je človek navyknutý vnímať iba svoju vlastnú bolesť, akoby bolo jeho srdce z dreva – osvetľované iba z jednej strany. No keby to aspoň bolo drevo, čo by zaspievalo. Tue, 22 Dec 2015 11:58:12 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/394908/ciernohorske-mesta.html?ref=rssCestou do Albánska (dzunkova)Bolesti bolo toľko, že ľudia emigrovali na nebo. Práve v tomto kraji, kadiaľ sa valili turecké vojská, kde sa vraždilo, znásilňovalo a rabovalo a kde sa zdá, že sa aj príroda bráni ostrými skalami, drsnosťou a suchom Wed, 16 Dec 2015 12:55:10 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/394233/cestou-do-albanska.html?ref=rssSkadarské jazero (dzunkova)Hoci som sama pozývala k sebe málokoho, Skadarské jazero si k sebe pozvalo mňa. Aspoň ja som si tak vysvetľovala jeho otvorenú dlaň, jeho vôňu, jeho vzduch, slnko žiarivé a zrelé ako strapec bieleho hrozna, Sun, 13 Dec 2015 00:19:39 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/393775/skadarske-jazero.html?ref=rssBosnianska jeseň (dzunkova)Prehnali sa dni na veľkom voze. A podľa starej múdrosti "Máš, čo nemáš", mi zrazu patril všetok premárnený čas. Jeseň, čo nepostojí a čo si len ako vzácny motýľ sadne občas na jedno miesto. Sat, 07 Nov 2015 22:09:13 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/390201/bosnianska-jesen.html?ref=rssZvon (dzunkova)Sedávali sme v uzavretej miestnosti, v spoločenstve stien, svetla, katedry, lavíc a ľudského hlasu. A hoci sme boli za uzavretými dvermi, neboli sme sami. Bol s nami zvon. Wed, 14 Oct 2015 12:15:52 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/388897/zvon.html?ref=rssJesenná Rujana (dzunkova)V jesenných listoch, ktoré vo zvislom prúde obkolesili čistinu ako mreže, chcelo mi srdce nahovárať – milovať tých, čo sú mi sympatickí; milovať tých, ktorých hodnotu zjavne vidím; milovať tých, Sat, 10 Oct 2015 23:15:12 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/388707/jesenna-rujana.html?ref=rssVečné vody (dzunkova)Vraveli, že ak sa od Bankova blížia tmavé mračná, čoskoro nad mestom rozkvitne dážď – a tak i bolo a my sme s napätím čakali, kedy ako slávnostná procesia do mesta vstúpi búrka, kupolu neba prikryje oceľová modrá Fri, 18 Sep 2015 23:00:26 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/387640/vecne-vody.html?ref=rssTranssibírskou magistrálou (dzunkova)Krajina bola ešte zamknutá, nebolo ju možné navštíviť lietadlami, a preto zostala čistá, preto na ňu ešte zosadá ako vzácny motýľ chudoba, preto sa drevené domčeky, hlinené cesty, lesné závory, brezové háje, Mon, 07 Sep 2015 21:41:21 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/386983/transsibirskou-magistralou.html?ref=rssVladivostok (dzunkova)Už sme si obliekli tento deň ako košeľu, a pretože všetko na svete je vymerané spravodlivo a presne, je načase odovzdať ju iným. Wed, 02 Sep 2015 21:27:05 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/386706/vladivostok.html?ref=rssVladimír, Suzdaľ (dzunkova)Chudoba je podobná bolesti. Netreba sa jej báť. Ak s ňou človek spolupracuje, ak sa v nej človek obracia k Bohu, nepremení sa na závisť a zatrpknutosť, ale stane sa pani Chudobou, vznešenou chudobou, ktorú spomínal svätý František Thu, 13 Aug 2015 10:07:38 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/384852/vladimir-suzdal.html?ref=rssZápisky z Fribourgu (dzunkova)Za mosadznou žiarou poludňajšieho svetla stála gotická vitráž a svetlo si brala na ruky a prenášala ho do vnútra chrámu už v premenenej farebnej podobe. V prenikajúcom prúde svetla teraz vynikal drevený oltár a vyrezávané sochy Sun, 09 Aug 2015 01:15:22 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/385546/zapisky-z-fribourgu.html?ref=rssMilovať Moravu (Kroměříž, Olomouc) (dzunkova)Ja som už nechcela život, už bolo dosť tohto neutíchajúceho kolotoča blahobytu, sebectva, povrchnosti a falše, a predsa si, Pane, spustil júlový vietor, vietor taký voňavý a živý, a predsa som videla, ako ten vietor prechádza Sun, 19 Jul 2015 17:10:11 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/384522/milovat-moravu-kromeriz-olomouc.html?ref=rssBiela šatka nad Moskvou (na pamiatku sv. Alžbety Fjodorovny Romanovovej, 1864-1918) (dzunkova)Keď sa nad Moskvou objaví večerné slnko a keď pásy jeho svetla ako dlhý závoj dopadajú na široké schodiská klasicistických budov, vtedy sa ľuďom zacnie po čomsi nebeskom a vyššom, čo podobne ako tieto dlhé lúče svetla dopadá Sat, 18 Jul 2015 11:07:37 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/384511/biela-satka-nad-moskvou-na-pamiatku-sv-alzbety-fjodorovny-romanovovej-1864-1918.html?ref=rssZvenigorod, Moskva (dzunkova)Dážď kládol na hladinu vavrínové vence. Zvíťazila jar. Teraz padali jeho slzy a ja som bola na chvíľu stromom, o ktorý sa zachytili, hoci som v skutočnosti nemohla byť brezou, ani veternicou pohodenou ako zlatá minca pri nádvorí Wed, 10 Jun 2015 01:17:38 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/382520/zvenigorod-moskva.html?ref=rssNovgorod (dzunkova)Na poliach sčernelo ráno a nový deň sa rozpäl nad krajinou. Zo zeme sa vyplavovala tráva, rukopis boží. A človeku prechádzajúcemu pomedzi krajinu, nad zamatom trávy s žltými veternicami rozhodenými ako anjouovské ľalie, zostala Mon, 08 Jun 2015 15:21:48 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/382441/novgorod.html?ref=rssZlatý kruh Ruska (dzunkova)Po oboch stranách ciest stáli rozostúpené stromy, ako všetko, čo môžem a mám milovať, vietor im udieral do korún a na zem padal ich temný tieň. A cez krajinu prechádzala slávnostná procesia svetla, keď sa už dni prechýlili do jari Thu, 04 Jun 2015 21:42:44 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/382280/zlaty-kruh-ruska.html?ref=rssPetergof (dzunkova)Cez polia padla čiara ako prísny pohľad zememeračov a polia už viac neboli poľami, už viac neboli lesy, neboli borovice, neboli brezy a nebol chladný záliv, neboli suché trávy s farbou bieleho vína. Krajinu preťala cesta a priestor sa rozdelil na ľavo a pravo, na diaľku a blízkosť, na počiatok a na koniec, na domov a na cieľ. Cesta povolala kone a prach dvíhajúci sa spod ich kopýt, povozy za nimi a jazdcov nad nimi. A okolo cesty vyrastali domy. Akoby ktosi dal krajine tichý povel: „Rasť!“, cestu obkolesili obchody a obydlia, závory a ploty. Akoby nad krajinou vyšlo akési podivuhodné slnko ľudskej činnosti, ktoré povoláva do života namiesto rastlín a zvierat dosky, kladkostroje, klince, tehly a maltu, a namiesto korún stromov sa k nebesiam začnú dvíhať zdobené štíty stavieb. Tak vyrástol aj Petrodvorec. Sun, 26 Apr 2015 21:56:13 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/379721/petergof.html?ref=rssPodivuhodná Riga (dzunkova)Svetlo dopadalo na strieborné lúky Pobaltia a hoci sa nad rozľahlou rovinou vysoko dvíhalo slnko, predsa sa pri pohľade naň ľudská duša pýtala na hĺbku. Akoby sa všetky brezy, borovice, luhy a obloha nasiaknutá akvarelovým západom slnka pýtala po výške i hĺbke zároveň, po vertikále, ktorá by ju preťala a dodala jej zmysel. Aby červený západ slnka nad Rigou nevyšiel naprázdno, aby dostali ulice cieľ a cesty svoj koniec, aby sa konáre a cesty prestali štiepiť, aby  trávy, vysoké jasene a ľudia stojaci pod nimi vedeli, kam a prečo rastú. Fri, 24 Apr 2015 10:15:51 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/379612/podivuhodna-riga.html?ref=rssVolanie Západnej Dviny (dzunkova)Nad jasnomodrým nebom Pobaltia lemovaným radom borovíc a briez, stál vysoko položený biely mesiac. Bol deň, no tento mesiac žiaril svojou chladnou belosťou a strážil severný kraj zeme podobný farbou briez práve mesiacu. Už sa malo zotmieť, no nad pobaltským obzorom sa ešte stále držalo neustávajúce svetlo, svetlo a jasné nebo, jasné a číre ako piesok na brehoch Baltského mora a chladné lúky navštevované krúžiacim tieňom stromov. Wed, 08 Apr 2015 22:17:21 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/377786/volanie-zapadnej-dviny.html?ref=rssKríž (dzunkova)Prišiel čas ticha, keď sa drevo premenilo na chlieb. A na chlieb sa premenilo i svetlo, lebo tam, kde Západ zdôrazňuje umučenie Ukrižovaného, tam Východ ukazuje svetlo Zmŕtvychvstalého, aby sa drevo kríža i svetlo vzkriesenia zliali do jedného a boli najväčšou oporou pre svet i pre dušu človeka. A tak sa drevo stalo chlebom, z ktorého sa sýtila duša. Tak sa osou tohto dreva načrtla os sveta, tak duša ako odsúdenec na večný nepokoj dostala zmysel. Dostala odpoveď. Dostala drevo, ktoré bolo chlebom. Dostala drevo, ktoré bolo vodou. A toto drevo odlišné od všetkých stromov sveta napájalo rieky, zasycovalo moria, bolo vodou pre vodu samotnú, bolo zmyslom pre stromy, kvetiny a lúky, stalo sa ozmyslnením noci, ozmyslnením pominuteľnosti rána, zmyslom strateného života, zmyslom poníženia, pochopením bolesti a predpoveďou osobného utrpenia, liečivej pokory i vzkriesenia, ktoré je skutočné ako v magickú čiernu noc Bielej soboty, keď sa rozozneli zvony. Mon, 06 Apr 2015 02:29:12 +0200http://dzunkova.blog.sme.sk/c/378397/kriz.html?ref=rssNa brehu rieky Nevy (dzunkova)Na mesto zosadala tma. Tma ako verná družka tohto mesta, ktorá tu bola skôr, než sa cár rozhodol postaviť na bažinách, v susedstve mora, briez, vetra a mrazu svoje sídlo. Tma, ktorá tu bola skôr, než sa zrodil vznešený Petrohrad a ktorá bývala i na začiatku sveta, keď neexistovalo nič, iba duch, čo sa vznášal nad vodami a – ona. Tma. Ako tento dávny obraz z knihy Genezis nemožno práve pre prvotnú tmu vidieť, iba počuť, tak nevidno v neskorých jesenných večeroch ani Petrohrad. Počujeme iba vietor, vietor, čo sa vznáša nad hladinou mora a počujeme ju – Nevu. Mon, 09 Mar 2015 18:12:27 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/376573/na-brehu-rieky-nevy.html?ref=rssSolún II. (dzunkova)Ruka sa napriamila a vzápätí stiahla naspäť. Koľko pohybov, koľko sekúnd a koľko hodín, ten istý život, a predsa tak málo pochopenia pre druhých, pre ľudí žijúcich na tej istej zemi a zakúšajúcich ten istý čas. Telo kráča po uliciach, vystupuje a zostupuje po schodoch, vstúpi do chrámovej lode a prsty sa dotknú svätenej vody, a predsa sa pristihnem pri tom, že som pyšná. Ruka sa napriamila a vzápätí sa stiahla späť. Tak málo zasväteného života. Tak málo skutkov naozaj na Jeho slávu. Sun, 08 Mar 2015 21:53:46 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/376483/solun-ii.html?ref=rssAtény (dzunkova)Pamätala som si jazyky ako stromy, ktoré som videla v záhradách detstva, ako starý dub, rozkošatenú korunu mandľovníka, rad topoľov, milostiplnú, rozširujúcu sa, tvrdú a zvráskavenú kôru stromov, ktorá ma prijímala, ktorú som objímala a ktorá prehovárala svojím mlčaním. Pamätala som si slová ako dávne prvky krajiny, čo sa po dlhom čase vyjavovala v pamäti. Prihovárala som sa slovám: Veď teba poznám, na teba si spomínam, áno, tvoj význam je taký, tvoj pôvod prastarý a tvoje formy nádherné – akoby sa v diaľke vyjavovalo staré jazero, horské sedlo, lúčny kopec, horská bystrina a stará rozhľadňa, ktorej drevo vŕzgalo a kyvotalo sa vo vetre. Všetko zabudnuté a rozpoznané znovu po čase. Mon, 09 Feb 2015 19:57:06 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/374811/ateny.html?ref=rssKorint (dzunkova)Krajina mlčala, a zároveň hovorila. Tak som aj ja načúvala svojmu vnútru. Jeho prázdnote, jeho hluku, keď sa zapĺňalo obsahom, jeho ustaniu, keď prišla blažená chvíľa pokoja a človek stál čelom obrátený k moru, akoby sa pred ním rozprestierala večnosť a nepotreboval už nijaké slová. Tak silno som pociťovala potrebu Pravdy, potrebu vyššej, univerzálnej Pravdy, večnej, trvácnejšej než naše nálady a limity nášho poznania, keď dokážeme ten istý predmet raz milovať a raz nenávidieť, keď vieme odlíšiť svetlo od tmy a diamant od hliny, ale vo vlastnom živote už často nerozlišujeme skutočné hodnoty, vznešeným ľuďom nepriznávame veľkosť a pri vlastnom konaní nemyslíme na Boha, hoci ho poznalo naše srdce a náš rozum. Sun, 18 Jan 2015 20:19:10 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/372970/korint.html?ref=rssKláštor Ostrog (dzunkova)Leto bolo v ten rok také horúce a jasné a slnečná žiara vykresľovala krajinu s presnosťou, v ktorej sa vyprahnuté a prastaré kaňony menili na chrbty zvierat, na svedka vypovedajúceho nielen o ľudských dejinách, ale aj o dráme zeme, že som nedokázala zodvihnúť pero, len som sa dívala na krajinu a nechávala cez svoju dušu prestupovať osud tejto zeme. Fri, 16 Jan 2015 10:33:11 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/372782/klastor-ostrog.html?ref=rssDóm svätej Alžbety (dzunkova)Deň sa podobal na srnca mihajúceho sa v húštinách včerajška a blížiaceho sa k remízam zajtrajšieho dňa a ja som ho nachvíľu zazrela a podržala jeho atmosféru v rukách, kým celkom nezmizol a kým nezanikol ako zomierajú všetky dni a ako zomierajú okamihy, čo v čase ich trvania nazývame večnosťou. Stála som pod Dómom svätej Alžbety a dívala sa na vrchol jeho veží, ako sa dívame do korún stromu a dóm sa díval na mňa. Mlčaním uplynulých stáročí, námahou predkov, modlitbami, svätosťou slávenia omší, utrpením vynaloženým na jeho obranu, ostatkami umučených svätých... Tým všetkým nepočuteľne prehovárala gotická stavba a jej kamene ma sledovali z výšok a zvonom bilo srdce nad mestom. Thu, 25 Dec 2014 10:06:45 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/371681/dom-svatej-alzbety.html?ref=rssTallinn (dzunkova)Voda v moriach zostala stáť v pozore pred Krásou a tiché slnko vialo nad pobrežím ako zástava. Wed, 10 Dec 2014 16:11:14 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/369646/tallinn.html?ref=rssKronštadt (dzunkova)Iba počúvať, ako na Kronštadt zosadá večerný sneh, iba počúvať, ako sa v priekope za pevnosťou ozývajú v snežnom tichu vrany, iba sa nadýchnuť mrazivého vzduchu a toho, čo deti s takou radosťou vítajú a berú do rúk ako najvzácnejší hodváb – a už vstúpila do Kronštadtu zima. Prišla ako prichádzajú oblaky, ako nad tento svet vystupuje slnko, ako sa z fínskeho zálivu dvíha ranná hmla a Boh ju necháva narodiť sa a znovu miznúť, ako naše roky, ako život vo svojej pominuteľnosti podobný štíhlym sviečkam v pravoslávnom chráme, čo zhasína ako ich žltý plameň s modrou slzou ohňa uprostred. Iba počúvať. Sat, 22 Nov 2014 21:25:31 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/369677/kronstadt.html?ref=rssNarva. Prvé okamihy Ruska. (dzunkova)Pamätám si ho iba v snoch, keď sa ešte vo mne rozprestierala krajina detstva a ja som podobná tej krajine túžila uvidieť jeho hĺbku a jeho rovinu. Pamätám si, ako som ležala na lúke v Pobaltí a tam, tam kúsok severovýchodne odo mňa sa rozprestieralo ono. Pamätám si, keď bolo iba vytúženou zemou a len dostratena miznúci a rozširujúci sa obzor v zárodkoch priestoru skrýval Rusko. Keď sa k Baltskému moru zbiehali oblaky a v rozľahlej záplave borovicových lesov, ktoré na obzore mizli v tmavozelenom pruhu, čo už ľudské oko nedokázalo zachytiť, som cítila, ako plápolá jeho šírka. Ako tam v diaľke sála a čosi zvláštne vyžaruje jeho prítomnosť. Sun, 16 Nov 2014 21:05:40 +0100http://dzunkova.blog.sme.sk/c/369251/narva-prve-okamihy-ruska.html?ref=rss