Zámok Rundāle

Autor: Katarína Džunková | 1.2.2016 o 19:50 | Karma článku: 4,68 | Prečítané:  474x

Postavili sme hranice, no napriek tomu sa vtáci sťahovali z krajiny do krajiny. Spájal nás kŕdeľ severských husí. A nielen po horizontále, ale i po vertikále sme boli prepojení... Cez storočia a cez čas nás spájali

starodávne stromy, dlhoveké havrany a plazy, ktorým sa nechcelo umrieť. Spájala nás hradská cesta a starý stôl, čo dodnes stojí opretý dreveným bokom o múr, založené mesto, dedičná koruna, stredoveký zvon a katedrála, čo tu stála pred nami a bude i po nás a nemôže patriť nikomu, iba Bohu. Spájal nás smútok a túžba po kráse. V nej sme si boli podobní s pravekými ľuďmi. Spájala nás zem, vietor a slnko ako dobrotivý otec, čo bdie nad nami a čo svietilo i nad našimi predkami a nad trpiacimi, slnko, čo videlo Ježiša a oblaky, čo mu ležali pri nohách pri Nanebovstúpení. A krehkosť - možnosť porušiť človeka, ale zároveň i možnosť nahliadnuť do jeho duše. A zároveň láska, čo jediná objatím umožňuje pochopiť druhého.

V podvečernom svetle som zabudla na Jóba. V hlasných správach o radosti a šťastí som zabudla na bolesť. No predsa sa v hĺbke duše ozývalo svedomie, nemravnosť osobného šťastia, nepravé pochopenie šťastia a príliš sebeckého smútku z vecí, čo sa nedejú podľa vlastných predstáv.

Vo chvíľach, keď sme si zvykli na kapituláciu a na prehru, keď z prízrakov jasne rozpoznateľného konca čítame zánik, modlím sa za Európu. Ak máme umrieť, nech umrieme dôstojne. Ak ideme do boja, daj nám ešte vieru vo víťazný koniec. Veď ak sa za vojen a za najkrutejších prenasledovaní modlili kresťania k Tebe, akiste vedeli, že po nich ešte príde život, že kresťanstvo bude žiť a nenahradí ho smrť. Veď inak by mali všetci mávnuť rukou - veď i tak príde apokalypsa... A podobní myšlienkam na Nirvánu mohli rezignovať na život. A tak sa cez prizmu zániku, cez prizmu smrti a stroskotaných snáh v živote dívam na večnosť. Dívam sa na život iný než na ten ukončený sklamaním a záverečným taktom smrti. Veď navonok prehra je v Tvojich očiach víťazstvom, hoci to neocení nik na tomto svete. A Cirkev krvácajúca, bojujúca i prehrávajúca na tomto svete je na nebesiach Cirkvou oslávenou.

A keď sa na nebi objavujú ďaleké hviezdy, čo nás približujú k Tebe a keď vo vetre vŕzgajú stromy, akoby sa ozývali brány nebeské... A keď sa vo vodných hladinách zračí blankyt, že smiem zvolať - Nebo je na zemi! ....Modlím sa za Európu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?