svahy so stožiarmi borovíc, lúky plné ľalií a kosatcov, zjavujú pred našimi očami ako hmatateľné zázraky. To všetko ešte zostalo ochraňované akousi neviditeľnou rukou chudoby, zabudnutia a diaľky, to všetko a ešte ďalšie priestory a široké toky riek, ktoré ani nevidno z tejto trasy pretínajúcej južnú Sibír.
Dejiny a rozprávania uložili Sibír do našich predstáv ako rozľahlú krajinu vysídlenia a zimy, ako kráľovstvo večného ľadu, kde niet civilizácie, kam naša pamäť ukladá volaním diaľok znejúce pojmy ako Kamčatka, Jenisej, Amur, Magadan, Jakutsk či Bajkal... A pritom Boh vydvihol Sibír vysoko do svojho náručia, rozosial po jej mokrých lúkach kosatce a oranžové ľalie, úzkolisté páperníky a brezy bez čiernych škvŕn na kôre, čo z diaľky na svahoch pahorkov svietili ako kostry vznešených zvierat. Niektoré z nich vietor vyvrátil alebo prehol do oblúku ako mosty. Niektoré vyschli a volali svojou bielobou ako výčitka do širokých priestorov krajiny.
Ani sa človek nenazdá a na slnkom prežiarenom obzore sa zjaví Bajkal. Vo svojej čistote ani nepôsobí ako jazero, ale ako čosi mýtické a dávne, čo ako starší brat priťahovalo človeka. Bajkal je poklad, Bajkal je perla, ku ktorému sa utiekajú zraky ľudí, ale on sa nevyčerpáva svojou podobou, ako sa mnohým zunovali jazerá a rieky, Bajkal prekvapuje nebesami na svojej hladine pokojnej a divokej zároveň a ako vytúžený cieľ víta všetkých, čo merali dlhú cestu, aby sa zjavil pred ich očami. Bajkal je modrý ako brnenie krajiny pred úpadkom.
Bajkal vo svojej modrej splýva s nebom. Až by sa zdalo, že brehy Bajkalu nemajú konca a z takejto perspektívy Bajkal prelievajúci sa do nebies koniec naozaj nemá, lebo jeho modré telo postupne splýva s oblohou.
To i život sa podobá na Bajkal. Pred našimi zrakmi je len modravá dlaň jazera, ale nevidíme jeho hĺbku. Tak i v živote všetko súdime podľa seba, zjednodušene a nedokonalo. Vnímame iba fragmentárne, a taktiež nevidíme hĺbku.
A podobne ako dno Bajkalu zakryté pred našimi zrakmi, nevidíme ani budúcnosť a často ani minulosť, nevidíme smrť a nevidíme večnosť.
Len život sa pred našimi zrakmi rozprestiera nepoznaný vo svojej plnosti a hĺbkach. Ako divoká, svieža a nasýtená modravá lúka Bajkalu.
Foto: Mária Džunková
