Transsibírskou magistrálou

Autor: Katarína Džunková | 7.9.2015 o 21:41 | Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1370x

Krajina bola ešte zamknutá, nebolo ju možné navštíviť lietadlami, a preto zostala čistá, preto na ňu ešte zosadá ako vzácny motýľ chudoba, preto sa drevené domčeky, hlinené cesty, lesné závory, brezové háje,

svahy so stožiarmi borovíc, lúky plné ľalií a kosatcov, zjavujú pred našimi očami ako hmatateľné zázraky. To všetko ešte zostalo ochraňované akousi neviditeľnou rukou chudoby, zabudnutia a diaľky, to všetko a ešte ďalšie priestory a široké toky riek, ktoré ani nevidno z tejto trasy pretínajúcej južnú Sibír.

Dejiny a rozprávania uložili Sibír do našich predstáv ako rozľahlú krajinu vysídlenia a zimy, ako kráľovstvo večného ľadu, kde niet civilizácie, kam naša pamäť ukladá volaním diaľok znejúce pojmy ako Kamčatka, Jenisej, Amur, Magadan, Jakutsk či Bajkal... A pritom Boh vydvihol Sibír vysoko do svojho náručia, rozosial po jej mokrých lúkach kosatce a oranžové ľalie, úzkolisté páperníky a brezy bez čiernych škvŕn na kôre, čo z diaľky na svahoch pahorkov svietili ako kostry vznešených zvierat. Niektoré z nich vietor vyvrátil alebo prehol do oblúku ako mosty. Niektoré vyschli a volali svojou bielobou ako výčitka do širokých priestorov krajiny.

Ani sa človek nenazdá a na slnkom prežiarenom obzore sa zjaví Bajkal. Vo svojej čistote ani nepôsobí ako jazero, ale ako čosi mýtické a dávne, čo ako starší brat priťahovalo človeka. Bajkal je poklad, Bajkal je perla, ku ktorému sa utiekajú zraky ľudí, ale on sa nevyčerpáva svojou podobou, ako sa mnohým zunovali jazerá a rieky, Bajkal prekvapuje nebesami na svojej hladine pokojnej a divokej zároveň a ako vytúžený cieľ víta všetkých, čo merali dlhú cestu, aby sa zjavil pred ich očami. Bajkal je modrý ako brnenie krajiny pred úpadkom.

Bajkal vo svojej modrej splýva s nebom. Až by sa zdalo, že brehy Bajkalu nemajú konca a z takejto perspektívy Bajkal prelievajúci sa do nebies koniec naozaj nemá, lebo jeho modré telo postupne splýva s oblohou.

To i život sa podobá na Bajkal. Pred našimi zrakmi je len modravá dlaň jazera, ale nevidíme jeho hĺbku. Tak i v živote všetko súdime podľa seba, zjednodušene a nedokonalo. Vnímame iba fragmentárne, a taktiež nevidíme hĺbku.

A podobne ako dno Bajkalu zakryté pred našimi zrakmi, nevidíme ani budúcnosť a často ani minulosť, nevidíme smrť a nevidíme večnosť.

Len život sa pred našimi zrakmi rozprestiera nepoznaný vo svojej plnosti a hĺbkach. Ako divoká, svieža a nasýtená modravá lúka Bajkalu.

Foto: Mária Džunková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?