Rytierska Malta

Autor: Katarína Džunková | 11.8.2014 o 22:46 | Karma článku: 6,15 | Prečítané:  851x

A roky bežia, bežia ako vietor prehŕňajúci sa v srsti zvierat a júlových lúk opäť rozbujnených po prvom kosení. Ľudia sa v nich menia, a predsa sa upierajú k akémusi bodu života, akoby to bolo čosi určujúce a bola to tá pravá, jediná podoba ich života. Ako sami na seba zabúdame, na svoje vlastné pohnútky a skutky, akoby sme ich ani nekonali my a nepatrili k telu nášho života, lebo sa nezachytili o naše vedomie. Akým obrovským zázrakom je potom sviatosť pokánia a udelenie rozhrešenia, keď Pán Boh odpúšťa, naozaj odpúšťa to, čo sa stalo a kroky od spovedeľnice sú jedny z najšťastnejších krokov v ľudskom živote.

Povedľa mojej pravej ruky padal na hladinu mora pod útesmi odraz mohutných skál otesaných vetrom, príbojom a dažďami. Okolo prechádzali radujúci sa cudzinci, deti i mladí chlapci nesúci v sebe svoju mladosť akoby ich pokropila akási zázračná voda a ich pohyby boli také energické, radostné a živé, až sa tá vôľa žiť a vôľa napredovať nedala zastaviť a nevdojak svoju silu do života prenášali aj na druhých.

Boh stvoril aj tento kus zeme. A medzi Sicíliou a Afrikou stvoril i túto Maltu, tieto územia zátok, skál, vyvýšenín a útesov, aby tu raz žil i taký hrdý a veriaci národ ako Malťania. Turisti si tu dnes prezerajú prastaré dokonalé pevnosti a citadely, chrámy pripomínajúce zovňajškom španielske baroko a vnútrom sochy umučeného Krista od portugalských karmelitánov, aby sa pri nich fotografovali, hoci na Cirkev, čo ich postavila a na Božieho Syna, ktorého premenené Telo je uložené v svätostánku, už zabudli. A obdivujú útesy a fotografujú sa pri nich, akoby ich majetkom a výsadou bolo už len to, že tieto miesta navštívili, a pritom aj tieto zátoky, morský príboj, soľ usadenú medzi prstami brehu a vodu kvapkajúcu zo stien blízkych jaskýň, stvoril veľkorysý Pán vesmíru.

A sviece dní horeli. Boh pozná svoju Maltu, aj kroky všetkých svätých, všetkých rytierov a vojenských posádok, čo tadiaľ prechádzali, pozná po mene lode kotviace v prístavoch a pamätá aj na to, ako dávni proroci plakali nad svojím národom pre tú istú bezbožnosť, aká sa v nás usídlila dnes.

Všetko sa prevrátilo. Namiesto toho, aby sme vítali starobu s radosťou, že už sa blíži čas, keď budeme s Bohom, jediným cieľom, zmyslom, počiatkom i koncom nášho života alebo namietso toho, aby sme v tom čase pociťovali bázeň práve preto, že už sa blíži čas osobného súdu, od nej utekáme ako od ohňa a všemožne ju prekrývame.

A Boh vie o všetkom. O našich najtajnejších úmysloch i dobrých snahách, o tejto Malte, kde zajedno s naším Slovenskom uplýva rovnaký čas tohto mladého storočia, o ktorého budúcnosť sa tak bojíme. Vie o každom útese, ako pomaly zvetráva, ako sa narodili kamene a ako umierajú pohoria, čo nikdy neuvidie oči našich pokolení.  Ako nad chrbtom hôr zapadá slnko a ako naň na jeseň prší voňavý dážď. Vie o hladine lagún na ostrove Gozo, o každej bunke tela, čo sa v nás rodí i umiera, o tomto svete, ktorý tak bolí práve preto, že Boha opúšťame.   

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?