Hľadanie jazerného ticha (Slovinsko)

Autor: Katarína Džunková | 8.6.2014 o 18:33 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  741x

Deň stekal ako dlhá slza, ako dlhá slza po tvári Pána Boha. Ako živica steká po kôre borovíc a ako sa leskne čosi mystické a živé, ako podivuhodná žeravá magma, ktorej sa dotýka človek vlastnou slobodnou vôľou a je len na ňom, či svoj život naplní dobrom alebo zlom a do akého tvaru vymodeluje svoj osud a siluetu dní, tých podivuhodných časových úsekov, po ktorých uplýva život až do večnosti.

Bledské jazero ležalo v alpskom podhorí obklopené ľuďmi a ich pohľadmi, zvedavosťou, hotelmi a súmrakom. Hoci sa z neho v neustálych cykloch vyparovala voda, hoci v ňom umierali ryby a rodili sa nové pokolenia vodného vtáctva a hmyzu, hoci sa jazero čiastočku po čiastočke obmieňalo, stále zostávalo jazerom Bled a stáli okolo neho mohutné Alpy hľadiace, ako pod ich úpätiami žije ľudský rod.

Pridružil sa ku mne vietor a večerný chlad. Spolu sme sledovali, ako sa k jazeru približujú turisti, hoteliéri a kúpeľní hostia. Ako si okolo neho vykračujú ľudia istí si sami sebou a svojou rolou vo svete, akoby na tejto zemi neexistoval nik iný pred nimi a nemal sa narodiť ani nikto ďalší po nich. Ďaleký čas a biele oblaky poznali všetky ľudské cesty. Videli ľudí dopredu kľačať pred oltárom, videli ich v zamestnaniach a školách, pri detských kolískach a osobných sklamaniach a napokon v tichých izbách, kde horia sviece a kde kňaz olejom chorých pomazáva orgány ich zmyslov a udeľuje im posledné pomazanie. Ľudské cesty sa rozpŕchnu a rozutekajú na všetky strany, ako keď malé dieťa fúkne do kvapky tušu na bielom papieri. Ale zatiaľ sú ich životy navzájom zviazané do jedného uzlu, ktorý sa vytvoril tu, presne v tomto okamihu. A všetkých ich spája tento chladný letný podvečer, vzduch prevoňaný smrekovým ihličím, všetkých ich spája táto melancholická hudba z kaviarne a jazero Bled.

Nachvíľu sa mi zazdalo, že ľudia okolo jazera tancujú. Že opisujú po jeho obvode tanečnými krokmi kruh, že ladne dvíhajú nohy a priťahujú ich opäť k sebe akoby chceli pripomínať cirkusové kone a jazero sa ticho prizerá a zhovievavo sa necháva baviť ich divadlom.

Pripomenulo mi to dávne večeri pri Štrbskom plese, keď sa v podvečer pri jeho brehoch rozsvietili guľaté lampy v letných záhradách a keď sme ešte pred západom slnka obchádzali jeho brehy a ja som do detailov poznala každý balvan, každý vystupujúci koreň, každú zákrutu a všetok prach na ceste a tŕstie, v ktorom prebýval pár divých kačíc a plytčinu, kde sa zdržiaval húf rýb. Jazero žilo a pripomínalo magický bod, kde sa koncentroval všetok život.

Kráčala som okolo Bledského jazera a dívala sa do rozmanitých  ľudských tvárí neprestávajúc sa čudovať nad ľudským životom. Do akých čŕt sa premieňa, do tvaru lícnych a lakťových kostí, do koľkých vôní, do koľkých vlasov, do koľkých zreničiek a pier. Ako len zaťažko žijeme sami so sebou a ešte ťažšie s druhým, ako ľahko si sľubujeme lásku a kladieme vysoké méty a ako ľahko svoje včerajšie prehlásenia opúšťame, aby sme napokon zastali a užasli nad životom a nad tým, ako má nás,  komické a biedne ľudské bytosti Pán Boh rád.

Privrela som na chvíľu oči. Aj cez viečka som videla obrysy kaviarní a lámp na okraji asfaltového chodníka. Tak teda tu som. Stojím a hľadám. Hľadám... Hľadanie jazerného ticha.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?