Škocjanske jame

Autor: Katarína Džunková | 9.5.2014 o 23:02 | Karma článku: 6,89 | Prečítané:  642x

Iba som stačila zdvihnúť zrak a už nado mnou veľké oblúky opisovalo slnko, vystupovalo nad obzor a opäť sa strmhlav rútilo za rozkvitnuté polia a hory – a dni sa míňali, ubiehali týždne, mesiace a ročné obdobia a verné slnko sa krútilo ako koleso kolovrátku a zem pod ním starla, obilie zrelo, na riekach pukal ľad a čas sa napĺňal. Takto som tisíckykrát videla slnko. Každý deň ako nikdy sa nekončiaci zázrak, každý deň ako verného priateľa omnoho poctivejšieho než ja, každý deň ako veľkú žiarivú bytosť vytrvalejšiu než všetko rastlinstvo a všetky zvieratá. A pod prúdom jeho zázračného svetla rozkvitali agáty, bujneli stromy a na ramenách im sedával ako vtáctvo dážď a tieň si líhal k ich kmeňom, aby načúval ich múdrosti.

Tak som prechádzala po slovinskej krajine cítiac ochranu, kým mám ešte nad hlavou jeho – slnko, prastaré dobré slnko, čo na mňa neprestalo svietiť vo vštekých krajinách. Podo mnou boli uzly ciest, krížiacich sa na miestach akoby ktosi opásal zem chodníkmi ako stuhou balík a ja som ich prekračovala cestou pozdĺž skál a po zelených hladinách trávy ako jazera. A slnko zatiaľ rozvinulo na koncoch oblohy večer. Zvuky utíchli, aby sa mohli ozvať ďalšie –môj dych pískal ako vtáčie mláďa a na chvíľu som nepočula nič, len vlastné kroky a v hĺbkach dýchanie.

Aký je to zázrak – ak zastanem, celý svet beží ďalej, i môj vlastný život nezávisle odo mňa, srdce sa dobýja života a tlčie, tlčie, akoby sa  chcelo prebiť až na druhú stranu bytia a krv vyživuje pokožku, orgány i mňa, i mňa, keď stojím, sedávam, keď kľačím a keď leziem po skalách, keď počujem, ako v diaľke znejú zvonce stád a za nízkymi remízami tuším ovčinec.

Slnko priťahované životom a nocou postúpilo bližšie k okraju zeme. Bola to hodina, keď sa v kostoloch slúžili večerné omše, keď sa deti pýtali do postieľok alebo keď sa strhli po usínaní, keď v údoliach tíško zvonili zvony, v oknách zažínali svetlá a ženy bielou nežnou rukou zaťahovali ťažké závesy. Vtedy sa slnko ešte naposledy odrazilo v očiach zvierat. A jašterice a hady sa ukryli do svojich skrýš, aby smeli vyletieť netopiere a na pašu vyjsť nepozorovane lane a voz noci s hviezdami akoby zvážali seno smel vystúpiť na oblohu.

Voz neba rozbitý o koleso mesiaca tíško hrkotal – bol to večer, večer... Alebo už noc? A slnko, čo som hľadala v stopách bledoružovej a modrej nahradil mesiac, aby sa mi aj on stal bratom.

 

Z mesiaca napokon stúpala mliečna a chladivá vôňa – akoby bol bochníkom chleba a hviezdy jeho omrvinkami a moje oči žobrákom, čo sa na ne díval s najväčším úžasom, ani netúžiac dotknúť sa tej ďalekej a predsa takej blízkej krásy, len žiť, žiť, ako sa to páči Bohu, len žiť a s radosťou sa dívať, že v hrudi ešte mávam srdce, že vidím, cítim a milujem, že sa mi cez hrable prstov presypuje seno nazvážaných dní a ja v nich rozoznávam námahu a lásku, poctivosť ľudí a nádheru hôr, rastlín a zvierat; a ja rozoznávam tento okrúhly štít mesiaca, čo ako dávny bojovník zastal pod nebom. A tma ako mladý kôň zostúpila nad krajinu a zastala pri okraji priepasti – lebo tma sa priateľlí s hĺbkou, ale s hĺbkou v duši sa priatelí i svetlo, to nevýslovné pokojné svetlo, čo nám zavše v stavoch milosti napĺňa hruď.

 

1.jpg

2.jpg

SLOVINSKÝ KRAS

 

3.jpg

4.jpg

5.jpg

6.jpg

7.jpg

8.jpg

9.jpg

10.jpg

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

15.jpg

16.jpg

17a.jpg

18.jpg

19.jpg

Rekonštrukcia obydlí pôvodného slovanského obyvateľstva.

 

20.jpg

21.jpg

22.jpg

23.jpg

24.jpg

25.jpg

26.jpg

27.jpg

28.jpg

29.jpg

30.jpg

31.jpg

32.jpg

33.jpg

Ukážka pozoruhodnosti i krásy slovinského jazyka. Dudok sa povie "smrdokavra"...

 

34.jpg

...dažďovník je "hudournik"...

 

35.jpg

...výr skalný je "velika uharica".

 

36.jpg

Milované škrapy a závrty...

 

37.jpg

38.jpg

39.jpg

40.jpg

41.jpg

42.jpg

43.jpg

 

44.jpg

45.jpg

46.jpg

47.jpg

Len niekoľko kilometrov od Škocjanských jaskýň sa nachádza Lipica, "rodisko" známych lipicanských koní.

48.jpg

49.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?