Štokholmské etudy

Autor: Katarína Džunková | 15.2.2014 o 0:04 | (upravené 15.2.2014 o 13:26) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  1024x

Zobudilo ma ticho a hlas dňa, akoby plakal päť minút starý človek. Božie pery zašepkali: Adamko... Tak sa v penách hmly rodilo slnko a ranné nebo malo od počiatku biele vlasy.

ŠVÉDSKO

 

Zobudilo ma ticho a hlas dňa,

akoby plakal päť minút starý človek

a Božie pery zašepkali Adamko,

tak sa v penách hmly rodilo slnko

a ranné nebo malo od počiatku biele vlasy.

Akoby svoju slabinu ukázala báseň,

môj život odhrnul ranený bok.

Bože, čo stojíš nad ľudskou láskou,

len snehom nad sosnami, len volaním dažďovníka

je ti neverný človek,

keď príkazom – Nezabudni na bolesť!

na teba zabúdame...

Šiel Kristus krajinou s bolesťou v náručí,

až smreky plakali, aby z nich postavili kríž.

Kríž ti je objatím a len oblaky v daždi

hladia ťa po tvári, Bože,

a my sme za detstva objímali stromy,

akoby sme v nich teba tušili

a Božiu muku nad lúkami zdravilo zvonenie

a broskyne si toľko kľakávali,

až zosladli im slzy,

hady sa samy seba zriekli, noc hviezdy striasala

a my sme zo stien, zo striech, z námestí,

z kníh a zo slov

kríže zhadzovali,

a ty si večne pri nás stál.

 

Aká len bola krajina, keď si ešte nebol,

ako ťa prvýkrát steblá tráv vítali

a slzy, čo vedeli, že raz sa ti pripnú na tvár...

Krása ťa čakala ako Alžbeta na Máriu

a strážny anjel na teba sa tešil

a básne ešte nenarodené prosili Boha o slová.

 

Tak sa nahýnam k hrudi, či začujem hlas srdca,

a to na poliach duše rástol pýr.

Tak sa nakláňam nad krajinu s medailónom slnka

a na hrudi neba kroky počujem –

padajú hviezdy ako slzy Máriine,

horské cesty nadránom sa červenali

tajomstvom, že majú v nebi korene.

 

Zazneli hlasy – zanechaj ľudí!

Už nechcem lásku, bystrinu a krištáľ,

už nechcem brezy oslávené v strunách na husliach lesa

a nechcem mlynský kameň mesiaca nad potokom noci...

V reťaziach ktosi nebo priviedol

poranené o ostrie hviezd.

 

Zavše tak kameňom dažďa rozbíjam vitráž rieky,

na slnko ako na platňu nahrali moje skutky,

všetko videlo slnko, ako mizne kríž

a s neláskou za ruky kráčam po krajine.

 

Zatiaľ vo vlnách dopadá na lesy ranná hmla,

keď zem vo dvojici s riekou počula,

ako sa modlíš

a že obaja ten istý život ako starý plášť nosievame,

a predsa človek človeku na lúkach neustelie

a v záhradách detstva kvitne tichá palina...

 

Tak padá hmla ako hlavy kniežat

na pobrežie a mestá, na sosny.

A ja v odchodoch vidím opäť návrat

a bozkám ruku mlčaniu

a prázdnu, veď i ničota a dym

stúpajú napokon k nebesiam.

 

A tak sa v severskom slnku a hmle

vyjavuje svet,

kde ti práve nad hlavou krídlom mávol strážny anjel

a kde s nami anjeli žijú v sadoch, v záhradách i v hneve

a kde príroda je domov pre dobrých i pre zlých,

ako sme jedným pod dlaňami slnka...

 

Och, Bože, odpusť budúcnosť,

kde sa sama seba bojím,

keď prikážeš mi: – Daj Izáka!

a ja odpoviem:

 

– Nedám...

 

1.jpg

2.jpg

3.jpg

4.jpg

5.jpg

6.jpg

7.jpg

8.jpg

9.jpg

10.jpg

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

15.jpg

16.jpg

17.jpg

18.jpg

19.jpg

20.jpg

21.jpg

22.jpg

23.jpg

24.jpg

25.jpg

26.jpg

27.jpg

28.jpg

29.jpg

30.jpg

31.jpg

32.jpg

33.jpg

34.jpg

Budúci švédski hokejisti.

 

35.jpg

36.jpg

37.jpg

38.jpg

39.jpg

40.jpg

41.jpg

42.jpg

43.jpg

44.jpg

45.jpg

46.jpg

47.jpg

48.jpg

49.jpg

50.jpg

51.jpg

52.jpg

53.jpg

54.jpg

55.jpg

Vrak lode Vasa, ktorý, žiaľ, môj fotoaparát nevedel dostatočne dobre zachytiť.

Extrémne drahá loď kráľa Gustava Adolfa sa potopila po 10 minútach svojej prvej plavby v štokholmskom zálive roku 1628, keď mala doplávať k brehom Poľska, kde ju už čakal kráľ túžiaci ukázať nepriateľskému táboru počas Tridsaťročnej vojny triumf svojej moci - Vasu, ktorú navrhol znamenitý holandský majster. Jej potopenie predstavovalo pre Švédsko debakel i obrovské straty, keďže sa na palube lode nachádzala vzácne zbrane, najmä delá. Pod hladinou Baltského mora ležala zakonzervovaná 333 rokov, vedci ju vytiahli roku 1961. Vďaka nízkej teplote Baltského mora sa loď mohla zachovať tak, že dnes z nej vystavujú v štokholmskom múzeu 98%. Je to najzachovalejší vrak historickej lode na svete. Pri vyťahovaní vraku sa na palube našlo asi 15 telesných ostatkov aj s oblečením a ďalšími predmetmi, ktoré používali ľudia v 17. storočí. Asi zo 150 pasažierov zahynulo na jej palube približne 15-30 ľudí. Loď ešte pred prvou plavbou neprešla stabilizačnými testami - oproti svojej výške mala málo priestoru na balast, keďže kráľ prikázal pridať delovú palubu naviac. Aj napriek námietkam konštruktéra kráľ na plavbe trval.

 

stockholm-museum-vasa.jpg

56.jpg

Rekonštrukcia pôvodných farieb drevorezieb z lode Vasa.


57.jpg

58.jpg

59.jpg

60.jpg

61.jpg

62.jpg

63.jpg

Návšteva Skanzenu, prvého skanzenu na svete z konca 19. storočia.

64.jpg

65.jpg

66.jpg

67.jpg

68.jpg

69.jpg

70.jpg

71.jpg

72.jpg

73.jpg

74.jpg

75.jpg

76.jpg

77.jpg

78.jpg

79.jpg

80.jpg

81.jpg

82.jpg

83.jpg

84.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?