Nad srbskou krajinou (Gornji Matejevac)

Autor: Katarína Džunková | 17.1.2014 o 11:41 | (upravené 17.1.2014 o 11:47) Karma článku: 9,16 | Prečítané:  870x

Za krívajúcou chôdzou tmy, za chvostom noci, tam, kde sa ako priateľ a nepriateľ zároveň držalo tesne za odchádzajúcim dňom slnko, som sa prebudila s tichom v náručí. A srbské slnko prenikalo do priestoru uprostred štyroch stien, do mojej mysle, očí a srdca, na terasu drobného hostelu, v ktorom prenajímal izby mladý sochár a nad mestom dozrievalo letné nebo ako klasy pšenice. Ešte na chvíľu som vnímala stromy zasadené do aleje ako do svadobného sprievodu, ktorého dvojice sa nikdy nespoja; a už ma kroky hnali k mestským hradbám. Na trhovisku hučali ľudské hlasy, predávali sa ryby, najrôznejšie druhy pečiva, malé uhorky a paradajky jagajúce sa ako brošne, broskyne, melóny a papriky. Strieborné ryby uložené na kôpke sa zaleskli ako turecké dýky a za stánkami s kvetinami šumela zvukom vetra v korunách stromov fontána. To bola hudba Niša a takto ma privítalo južné Srbsko, keď ma už nohy viedli ako slepecké psy ďalej, ďalej, za byzantskými kostolíkmi a za krásou...

Les bol ponorený do svetla ako do kníh; les, čo sa ešte pred pár hodinami opieral o palicu mesačného svitu... Ten istý les bol teraz presýtený júlom, vôňou borovicovej kôry, šuchotom drozdích krídel a plačom starej slepej cigánky, ktorá v ňom volala ako v starodávnych dobách, akoby ju bol ktosi preklial alebo v tom lese kedysi dávno stratila dieťa. A ja som bežala ďalej, vyššie a vyššie, až na kopec míňajúc cigánsku osadu v sprievode potoka, jemného mrmlania štrku a suchých skál. A za starou hruškou, na lúke plnej vidlochvostov, som zazrela nesmiernosť vyslovenú v malom, byzantský kostolík Svätej Trojice.

Za obzorom sa ako more rozprestieral Niš. Ako vlny sa dvíhali strechy jeho činžiakov a strechy okolitých dedín pripomínali červený piesok nepoznaných pláží na jeho okrajoch. Štekali v nich psy a starí ľudia sedeli na priedomkoch, mladé mamičky sa pýšili deťmi a na okrajoch chodníkov rástli kvetiny, akých u nás niet.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

13.JPG

14.JPG

Kostolík Svätej Trojice z 11. storočia, zvaný aj ako "Latinska crkva", nad Horným Matejevacom.

 

15.JPG

16.JPG

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

V Gornom Matejevaci ma k sebe pozvali títo starkí. Vraj nemôžu nechať hosťa odísť z ich dediny naprázdno, akú by som si inak odniesla spomienku na Srbsko. A hostili ma pôstnym piatočným jedlom a celá ich rodina mala nádherné srbské národné mená a rozprávali o svojom živote, spomienkach, pohľadoch na svet a ťažkom údele ich vlasti...

 

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

 

Ako len málo myslíme na teba – ty druhá, nebeská zem. Čo znamená tvoj čas, mohutný a nežný ako svetlo v korunách bukového lesa; aký nepomer medzi tebou a nami, nepomer, o ktorom spievali už barokoví básnici. A predsa práve tebe venujeme najmenej času – a ako ničíme viditeľnú krajinu; tak sami pre seba zatracujeme aj budúce nebesia. A nenesieš so sebou čas, ktorý je naším sprievodcom po tomto svete a nenesieš so sebou ani priestor, ktorý sa končí, ako keď sa spoza ciest po milovanej krajine začnú čoraz zreteľnejšie ohlasovať hranice.

 

45.JPG

46.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí

Sestry by mali by zarábať aspoň tisíc eur v čistom, aby neodchádzali do zahraničia, hovorí zdravotná sestra LUCIA ZAVADANOVÁ.

DOMOV

Štátna firma si prenajíma auto za cenu dvoch nových

Nevýhodné zmluvy podpisoval nominant Smeru Bačík.

DOMOV

Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Aby sme mali viac sestier, treba im aj zvýšiť platy.


Už ste čítali?