Mileševský monastyr (Srbsko)

Autor: Katarína Džunková | 2.1.2014 o 1:30 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  1019x

Pretože z každého miesta na zemi napokon človek musí odísť, pobrala som sa i ja z Mileševského monastyru, bieleho ako nebesá. Z miesta, po ktorom som tak túžila od svojej prvej návštevy Srbska, odkedy mám pri posteli obrázok Bieleho anjela – teba, Anđeo beli, ktorý si stál pri Kristovom hrobe a dvom Máriám a ďalším ženám si oznámil, že Spasiteľ vstal z mŕtvych.

Táto národná svätyňa, pôsobisko a miesto posledného odpočinku svätého Sávu, sa nachádza niekoľko kilometrov od mesta Prijepolje uloženom ako poklad medzi horami. Dnes cez Prijepolje vedú železničné trate do Čiernej Hory, ľudia sa prechádzajú okolo rieky Lim vznešeným krokom ako pážatá a miesto, čo bolo kedysi výlučne miestom kresťanskej modlitby, obklopujú mešity.

 

Cestička z Prijepolja vedie do kláštora priamo. Jašteričky na nej šuštia, akoby po nej kráčal človek, v tieni stromov odpočíva pastierka kráv a tie vznešené tvory, múdre kravky, sa pasú okolo nej a k zemi nakláňajú zvonce ako ťažké strapce hrozna a prikyvujú chladnému vzduchu dvíhajúcemu sa od rieky.

Tak veľmi milujem Srbsko. Odznova byť pri týchto dobrých ľuďoch, počúvať, ako z východu doľahli až sem vlny Byzancie ako širokého mora a vnímať ich spiritualitu, srbské modlitby, srbské zvony, srbské piesne a ťažko skúšanú srbskú zem.

Zem, nad ktorú sa ako stará jabloň skláňa noc a hviezdy sa dotýkajú Srbska ako plody. A jej koruna tajomne šumí – to sa o hranu Srbska poranila Krása a bozkáva túto zem ako matky telá padlých vojakov.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

Vyšla som na kopec a dívala sa na biely kláštor. Na miesto mníchov a svätcov, čo na svojich vlastných hroboch vystúpili k Bohu a celé dejiny a ľudské osudy nimi prenikali ako meč. Začiatkom, stredom a koncom ich života bol Boh. A rozumeli človeku. A rozumeli zemi. Keď sa pôda otvára ako prastarý kancionál. A z každého záhybu vystupujú ako piesne rastliny, zvieratá a starodávne kamene. Keď sa brázdy na poliach javia ako linajky starodávnej múdrej knihy a stromy na medziach a kríky sa vypínajú uprostred nich ako maľované iniciály nových kapitol. A ako kapitola sa otvára každý nový deň s pečaťou slnka ako s Božím dekrétom o milosti žiť. Na zemi omilostenej Bohom po potope a podpísanej dúhou a holubicou nesúcou ratolesť.


46.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?