Majka Božja od Kamenitih vrata (Záhreb)

Autor: Katarína Džunková | 29.11.2013 o 22:47 | Karma článku: 10,41 | Prečítané:  1023x

Mesto už pohaslo, ostrý poludňajší jas oblohy sa prevtelil do noci, len jedno miesto v Záhrebe stále svieti. To zhasínajú naše duše, umiera naša viera a večné ľudské: „Budem!“ a „Nebudem!“, čo sa nikdy nenaplní, len človek opäť ako márnotratný syn a hriešnik hľadajúci odpustenie stojí pred Bohom. Ale Panna Mária pod Kamennými vrátami žiari. Jej kaplnka je tichá, pietna, hlboká a zdá sa, že vonia, i keď je priďaleko od nalakovaných lavíc z tmavého dreva a priďaleko od všetkých ľudí sú kvety, ktoré ktosi zložil k nohám nebeskej Matky. Ubiehajú dejiny, ťažisko rokov, narodení a smrti, čo nás navzájom delilo, sa posúva a mení, až sa napokon všetci stretávame medzi mŕtvymi... A Panna Mária trvá.

Ako sa len zmenilo mesto, keď ešte po jeho hlavných cestách tiahli vojská Mongolov, keď tadiaľ utekali a dekréty udeľovali uhorskí králi, keď prichádzali zemetrasenia a požiare a nad Záhrebom stále znel tenký, a predsa mohutný hlas zvona z katedrály Nanebovzatia. Keď tadiaľ tiahli Turci a ženili sa grófi a o pár storočí si obrodenci viazali červené stužky... A Panna Mária zostala.

Prežila požiar a prežije aj túto dobu, keď sa Záhreb naplnil plagátmi s dvanástimi hviezdami – ale neboli to už hviezdy nad hlavou Božej Matky, ani tie okolo hlavy svätého Jána Nepomuckého, ale plagáty signalizujúce nové panstvo zjednotenej Európy. A i keby jej vzácny, zlatými plaketami ozdobený obraz zobrali, i keby zbúrali podivuhodnú kaplnku v podchode pod Kamennou bránou, i keby zbúrali mariánsky stĺp, katedrálu, celé mesto i krajinu, čo je jej zasvätená... Tak Panna Mária trvá.

A Panna Mária i tak bude, ako sa nedá strhnúť mesiac z oblohy a ako sa nezmení pravda a podstata vecí, hoci by ľudia na zemi vo svojich smrteľných ústach tisíckrát hlásali lož.

Mesiac teraz svieti v porcelánovom splne a osvetľuje Chorvátsko. Posväcuje Záhreb, túto metropolu Božej Matky, tento národ grófa Mikuláša Zrínskeho, básnikov a moreplavcov, tento národ srdečnosti a národ obchodu, ktorému vo viniciach zreje víno a kvitnú záhony jemných levandúľ.

Zo starých kúrií zazneli trúby, hoboj a potom podmanivé sólo huslí, tej zvláštnej milosti hudby, ktorá až citeľne plynie a tak podivuhodne spája emóciu, skúsenosť, krásu i matematickú presnosť, čo sa preliala do srdca skladateľa a potom opäť do hudobníkov, akoby táto reťaz milosti v notách nemala zaniknúť.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.jpg

6.JPG

9.JPG

10.JPG

Na zaplnenom námestí bána Jelačića som videla medzinárodný folklórny festival, kde práve vystupovali nadaní a plní života Slováci z Jelisavca. Bolo to najkrajšie vystúpenie večera. Veľmi ma dojalo, koľko ľudí zostalo na námestiach až do noci, kým sa festival skončil. Tak všetci milovali folklór.

 

11.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

Chlapci zo Strážnice ma vysadili na cimbal.


17.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

Diváci záhrebského folklórneho festivalu o desiatej večer.


24.JPG

25.JPG

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

50.JPG

51.JPG

53.JPG

54.JPG

55.JPG

56.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

60.JPG

61.JPG

62.JPG

63.JPG

64.JPG

65.JPG

66.JPG

67.JPG

68.JPG

69.JPG

70.JPG

71.JPG

Ach, Záhreb, Záhreb... To my sme ako rímski vojaci, čo si delili Kristov plášť, losovali sme každý aspoň o franforec kresťanstva, aby sme potom z jeho výdobytkov ako celá spoločnosť žili a doteraz sa ohrievali pri uhlíkoch utlmeného ohňa. Keď sme sami Krista ukrižovali a potom len brali plody stromu, no nemali už nič z poctivosti generácií pred nami. A Panna Mária trvá.

Jej svetlo žiari viditeľne v podchode medzi Radićovou ulicou a Katarínskym trhom a ľudia sa prežehnávajú alebo nachvíľu pokľaknú v laviciach, keď prechádzajú okolo. Oltár i Panna za mrežou je obklopená tabuľkami s nápisom Hvala Ti.

Hvala Ti, Majko, za sina...

 

A meno Tej, čo mala Boha už nie okolo seba a nad sebou, ale v sebe a nad zemou v lone nosila malého Krista, čo na seba vzal ľudskú podobu i podobu nenarodených detí, ktoré zabíjame. A Panna Mária trvá. Jej meno vzývajú tak sladko: Majko, Majko...

 

72.JPG

73.JPG

74.JPG

75.JPG

76.JPG

77.JPG

79.JPG

80.JPG

81.JPG

82.JPG

83.JPG

84.JPG

85.JPG

86.JPG

87.JPG

88.JPG

89.JPG

90.JPG

91.JPG

92.JPG

Ku smetným košom prichádzajú zhrbení starkí, či zúbožení ľudia a hľadajú v nich plastové fľaše a plechovky, ktoré by mohli odniesť do zberných surovín. Aký to kontrast, keď pred hlúčikom vysmiatej sviežej mládeže zastane zhrbený človek a prosí ich o dopitú fľašu vody. A nemá nič z ich túžob presvedčených o vlastnej dokonalosti a nutnosti žiť. Vtedy človek s prosbou o odpustenie za všetko, čo má a za čo toľkokrát zabudol poďakovať, za všetok čas, kedy nechcel bez reptania slúžiť, predstúpi pred Božiu tvár. A Panna Mária trvá.

Jej modlitby budú naveky orodovať za nás, za hriešnikov... S dušou omnoho krajšou, než vie vyjadriť akékoľvek mariánske miesto. A ako sa zjavovala v podobe rannej hviezdy námorníkom, tak sa zjavuje i našim dušiam po búrkach života. A naveky zostávajú zapísané v nebi u Boha – všetko, čo je, a bolo, všetky modlitby i tie zo záhrebských tabuliek pod Kamennou bránou: Spasi, Majko, moje djece... A naše kroky oťažievajú a duša poznáva, že žije len z toho, čo dá druhým a čím sama seba prekoná. A na oči padá únava ako tma na zhasínajúci Záhreb nadránom. A Panna Mária trvá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?