Pod portským slnkom

Autor: Katarína Džunková | 18.10.2013 o 19:42 | (upravené 19.10.2013 o 5:24) Karma článku: 12,73 | Prečítané:  5631x

Slnko vychádzalo ako gladioly, ako hrdé ruže, ktoré nosil za ozdobným pásom záhrady dom a potom rozkvitlo a volalo na zem: „Vitaj, dieťa moje, krajina!“ A voda nevedela, či je krajina jej matkou alebo dieťaťom, keď pod prstami dažďa rástlo obilie a pramene vychádzali z lona hôr. A predsa voda volala: "Vitajte, steblá! Buď pozdravená, biela pena, ktorá si v mori mojím okrajom.“

Ako sa tíši more, tak sa utíši aj človek a napokon skrotnú jeho dni. Až ako kabát sami seba odznova si po rokoch obliekame a ako cudzieho človeka sa sami seba pýtame: ako som mohol nemilovať... Ako som vôbec mohol uraziť teba, Bože, nenasledovať teba, Kriste, keď tvoj kríž je v živote najväčším pokladom. Ako som mohol prehliadať, Poézia, teba, keď ty si najväčším darom môjho života a najkrajším údelom milovať. Ako som mohol zúfať a necítiť teba, Bože, keď si všade, aj tam, kde nie som i tam, kde som a poznáš všetky miesta mojej duše.

A slnko kvitlo a biele čajky ako obrovské včely sa dvíhali k jeho sladkému peľu a nachvíľu sa slnko podobalo na ľaliu, ktorá sa nakláňa vo vetre ako loď. Ktorá zvoní, ako na anjel zvolávajú zvony, tie milujúce zvony ako strážnici nad krajinou... A slnko v sebe nieslo potenciu ohňa, potenciu rastu, tepla i ničenia. A v hĺbkach sa k nemu obracali ľudské kosti a volali: Navštív nás! Navštív nás, noc navštevujúce slnko, zvláštna je tvoja moc dávať a ešte zvláštnejšia brať.

 

1.jpg

2.jpg

3.jpg

4.jpg

5.jpg

6.jpg

7.jpg

9.jpg

10.jpg

11.jpg

12.jpg

13.jpg

14.jpg

Prechádzali sme po meste podobajúcom sa na záhradu, v ktorej rozkvitli kostoly a barokové budovy ako kvety a každý z nich obracal k slnku červené lupene svojej strechy a v sadoch spievalo zrejúce víno a bolo taktiež červené.

Bože, po celý život hľadám seba, prchavú ilúziu šťastia – ale koho to vlastne hľadáme? Aký ideál? Ku ktorému sa vlastné ja nikdy nepriblíži. Nehľadáme to teba a onen raj, kde sa upokojí každé srdce a dlane sa zatvoria ako sa zatvárajú kvety navečer.

 

15.jpg

16.jpg

17.jpg

18.jpg

19.jpg

20.jpg

21.jpg

22.jpg

23.jpg

24.jpg

25.jpg

26.jpg

27.jpg

28.jpg

29.jpg

30.jpg

31.jpg

32.jpg

33.jpg

34.jpg

35.jpg

36.jpg

37.jpg

38.jpg

39.jpg

 

A my sme videli Porto. Vznešené portugalské ulice a domy, očakávané slnko, na ktoré zdola mával strom. A rieku Douro križovali mosty ako stehy cez ranu na tele krajiny a námestia vydávali dlaň dlažby napospas autám a koľajam. Takýto poklad zostal na najzápadnejšom cípe Európy, takýto triumfálny, románsky, gotický i barokový... Aby sme od údivu takmer strnuli pred poschodovým oltárom v kláštore karmelitiek, ktoré tak jedinečne dokázali vyjadriť krásu bolesti. Strechy Porta boli červené akoby sa aj ich dotkla kvapka Kristovej krvi, tak presne znázornené na oltároch a na kalváriách.

 

40.jpg

40a.jpg

41.jpg

42.jpg

44.jpg

43.jpg

45.jpg

46.jpg

47.jpg

48.jpg

49.jpg

50.jpg

51.jpg

51a.jpg

52.jpg

53.jpg

54.jpg

55.jpg

56.jpg

57.jpg

58.jpg

59.jpg

60.jpg

61.jpg

62.jpg

63.jpg

Stúpali sme a klesali ako slnko po uliciach Porta a smeli kráčať po jeho starodávnych cestách a ako rieka Douro smerovať až k oceánu a dívať sa, ako sa rozprestiera na obzore jeho tmavomodrá lúka. Lode sa pásli na pastvinách rieky, ich drevo sa rozprávalo s vodou a lodný trup ju nežne odhŕňal. V noci ktosi hral uprostred námestia na gitare a Pán Boh za radom vyvolal po mene hviezdy, aby sa aj ony smeli pozrieť na Porto a jeho nádheru. Domy rástli po vrstvách v meste stupňovitom ako etáže lesa, z reštaurácií znelo fado a jeho veselé i smutné struny zároveň. Lebo taká je ľudská láska – veselá, že našla človeka, no smutná, že ešte nespočinula v Bohu. A tak zrejú i naše duše a menia sa a napĺňajú dužinu skúsenosti na slnku života. Podobajú sa na portugalské hrozno, ktoré sa tiež po smrti premení. A zaštepená rastlinka prinesie plody. Ako netuší ani človek, akého vyznamenania sa mu dostalo, ak je práve nositeľom Radu Smútku, Radu Vytrvalosti a Radu Bolesti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?