Za svätým Markom Križinom (Križevci, Varaždin)

Autor: Katarína Džunková | 21.8.2013 o 14:11 | (upravené 21.8.2013 o 14:43) Karma článku: 7,49 | Prečítané:  783x

Úzka cestička biela ako múka vedúca zo stanice do centra Križevaca sa strácala v zákrute za domami. Dnes tadiaľ vedú kroky tichých Chorvátov, akí bývali v Križevaci po stáročia, v tomto osemvežovom meste, ako ho pre počet kostolov nazývajú dodnes. A toto mestečko, jedno z centier bjelovarsko-križevackého biskupstva a koprivnicko-križevackej župy s najstarším kostolom v severozápadnom Chorvátsku, stojí za kukuričnými poľami a dedinkami s barokovými kostolíkmi, za vinohradmi, kde zreje hrozno na premenenú Krv Pána, na mieste, kadiaľ viedla cesta kráľa Kolomana na Jadran a kde vypálili krajinu turecké oddiely, šesťdesiat kilometrov od Záhrebu a v skrytosti pred krokmi turistov... A toto mestečko v sebe nosí poklad mučeníckej krvi.

V čase, keď sa Európa odvracia od Boha a sama od seba a od všetkého, čo ju tvorí, sa postava svätého Marka Križina (Križevčanina), magistra filozofie a fyziky z Grazu a doktora teológie z Ríma, kde bol i vysvätený, vynára z hĺbok dejín v ešte jasnejšom svetle. Oslávil Boha a Katolícku cirkev svojím životom a svojou smrťou. Roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň pozýva do Uhorska a vymenúva ho za profesora a vedúceho kňazského seminára v Trnave, za ostrihomského kanonika a správcu benediktínskeho opátstva Széplak pri Košiciach (Krásna nad Hornádom), ktoré bolo súčasťou ostrihomskej kapituly. Spolu so sv. Melicharom Grodeckým a sv. Štefanom Pongrácom počas okupácie Košíc vojskami Juraja Rákociho a po neúspešnom nátlaku na prestup na kalvinizmus a po krivom obvinení zo založenia požiaru v meste, podstúpil dlhé a kruté mučenie až na smrť.

 

Cestička zo stanice ma vedie do centra Križevaca. Rýchlejšie, rýchlejšie, kým neuvidím prvú vežičku kostola. Rýchlejšie. Rýchlejšie... Za svätým Markom Križinom, vzorom kňaza, čo chodil po tejto zemi v službe Ježišovi Kristovi. A Križevac, ktorý som v myšlienkach milovala prostredníctvom diela mons. Jozefa Tótha Spev košického tria, ten bájny Križevac, toľkokrát vystupujúci v tomto literárnom diele... Križevac sa odrazu vynára pred mojimi očami. Oblaky nad ním sú skutočné a skutočné je všetko: kukuričné polia, strechy domov, mocné javory a staré lipy, mačka bežiaca po strmom násype, zelené a strieborné autá pred bránami... To všetko dodáva Križevacu konkrétny rozmer. A zdalo by sa – veď je to obyčajné mesto z asfaltu a kameňa, z červených škridlíc a pastelových omietok a ľudia v ňom sú z mäsa a krvi a chorvátske slnko im dopadá na unavené plecia. A presne taký bol Križevac i pred štyristo rokmi, v dobe svätého Marka. Jeho krv je skutočná, hoci dnes naňho mnohí zabudli. Akoby ľudstvo potrebovalo vždy najprv ukameňovať a zavrhnúť a až potom rozpoznať. Prechádzam po starých uličkách, okolo domov so širokými strechami a starými múrmi, po dlhej hlavnej ceste v záhrebskom kraji, na ktorý hľadí bistrická Panna Mária, patrónka Chorvátska. Už nie som viac cudzinkou. Boh vedie moje kroky k vzácnostiam.

 

100_7435.jpg

100_7436.jpg

100_7438.jpg

100_7439.jpg

100_7443.jpg

100_7444.jpg

100_7446.jpg

100_7449.jpg

100_7450.jpg

100_7453.jpg

100_7457.jpg

100_7459.jpg

100_7460.jpg

100_7461.jpg

100_7462.jpg

100_7464.jpg

100_7466.jpg

100_7467.jpg

100_7468.jpg

Svätý Marek, tretí patrón Chorvátska, ujmi sa i našej zeme. Oroduj za Slovensko a za jeho kňazov, aby podľa tvojho vzoru nasledovali Ježiša. Veď slová, ktoré sa modlíme k archanjelovi Michaeolovi: „satanam aliosque spiritus malignos, qui ad perditionem animarum pervagantur in mundo“ – „satana a iných zlých duchov, ktorí na skazu duší obchádzajú svetom...“, sú naliehavé práve dnes, keď si diabol obliekol šaty liberalizmu a prospechu. Keď je ľuďom prednejšie čokoľvek, len nie to, čo chce Boh a keď sa človek, čo je sám stvorený, smeje zo stvorenia i Stvoriteľa. Keď sa mravčími krokmi vedy vydávame na púť netušiac, že je to tá istá cesta, po ktorej už dávno kráčala míľovými krokmi teológia, ktorá nahliadala na veci nie zvonku, ale znútra. Svätý Marek, patrón Chorvátska, čo sa tak zúfalo bránilo pred vstupom do Európskej únie, pomáhaj i našej zemi. Pomôž nám opevniť si srdce, ako sa kedysi pred Mongolmi a Turkami opevňovali naše kostoly a mestá. Spevni ho vrstvou milosrdenstva, múdrosti a ticha.

 

100_7470.jpg

100_7475.jpg

100_7480.jpg

100_7481.jpg

100_7482.jpg

100_7483.jpg

100_7492.jpg

100_7495.jpg

100_7497.jpg

100_7503.jpg

100_7509.jpg

100_7513.jpg

100_7519.jpg

100_7525.jpg

100_7525.jpg

100_7530.jpg

100_7532.jpg

100_7533.jpg

100_7537.jpg

100_7541.jpg

S akou bolesťou sa dotýkame všetkého na tejto zemi. Vysoké župné paláce s barokovými fasádami, kniežacie kúrie a jezuitské kolégiá, ktorých obyvateľov už niet, ako v zime opúšťajú vtáky krajinu a na nebesiach, v záhradách, v lesoch a nad poľami je odrazu prázdno. Tak prechádza i každá ľudská epocha, ktorá sa pominie spolu s tými, čo nosili jej myšlienky, až po nej zostanú len budovy, svedectvá a písmo – ten zázrak zoslaný ľuďom, v ktorom sa uchováva duch, emocionalita i myšlienky. Tak sa míňa i ľudský chlieb, čo mizne a končí sa ako tieň, ako každé ovocie, ktoré po požití hynie, každá potrava, ktorá zhasína v ľudských cievach. Len chlieb Boží, Hostia, trvá... Jej slnko žiarilo v monštrancii vydvihnutej do výšky, ako Simeon vydvihol v chráme Krista a ukázal ho svetu. Tak isto Telo Pána dvíhal i svätý Marek Križin. A Božia noc tak dvíha do výšok slnko, ktoré ožaruje celú zem a jeho lúče sa bez črepín lámu i nad Chorvátskom a moje oči sa kŕmia jeho svetlom.

 

Po prežiarenej ceste kráčam do Križevaca, k chrámu svätej Anny, patrónky tohto mesta. Boh zosiela anjelov v  ľudskej podobe, ktorý nás čakajú na presných miestach s presným poslaním. V Križevaci  stretávam pána Gorana Katalenića, ktorý ma previedol po všetkých miestach spojených s týmto národným svätcom.

 

100_7546.jpg

100_7549.jpg

100_7550.jpg

100_7561.jpg

100_7563.jpg

100_7564.jpg

100_7568.jpg

100_7572.jpg

100_7575.jpg

100_7583.jpg

100_7593.jpg

100_7603.jpg

100_7604.jpg

100_7616.jpg

100_7622.jpg

100_7628.jpg

 

100_7547.jpg

 

Svätý Marek Križin, dnes Križevac, Graz, Rím, Trnava i Košice – všetky mestá, v ktorých si žil svoj mladý život, potrebujú tvoju ochranu. Keď z nás po rokoch opadáva život a to, čo je stvorené pre smrť ako piesok a prach z nôh pútnikov. Svätý Marek, doveď nás ku Kristovi. Pros za nás, aby nám bolo odpustené, koľko svätcov sme vo svojom národe nerozpoznali, koľko ich denne zabíjame ešte nenarodených a vydvihnutých nad zem v tmavom životodarnom lone matky... Ako sme v dejinách zabudli na teba, ako ti Košice, posvätené krvou teba a tvojich dvoch bratov, nepostavili pomník, hoci si mesto vydvihol do nebies. A my staviame kvadratické chrámy márnotratnosti, pyramídy a sochy prezidentom, podivným víťazstvám a pominuteľným republikám... Podaj ruku našej vlasti, chyť mocne Slovensko a uč ho, ako si učil kedysi seminaristov v Trnave vytrvať vo vernosti Bohu, Cirkvi a Apoštolskému stolcu. Nech sme zavrhovaní a opľúvaní a stonajúci od námahy, lebo napokon budeme oslávení. A ako v križevackých oknách kvitnú petúnie a slnko žeravými kľúčmi otvára letnú oblohu, tak Kristus otvára naše srdcia, aby sme mohli vidieť krásu a teba. Vznešený Marek Križin.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?