Zamlčaný kríž (Valle de los Caídos, Španielsko)

Autor: Katarína Džunková | 4.1.2013 o 0:09 | Karma článku: 9,71 | Prečítané:  1540x

Od závratných svahov mohutných Pyrenejí, cez zrkadliace sa meandre rieky Tajo, cez mámivé teplo plošín, hrdinstvo rytierov a odlesky striebra v olivových hájoch... Chce sa mi volať: Španielsko! Španielsko! A z gotických kostolov sa ozývajú zvony, aby podobne, ako keď zvoní láska, bolesť a smrť pripomenuli, ako v nás neustále prítomnosťou vlastnej ľudskej duše pulzuje transcendentálny svet.

Ten obdivuhodný zázrak ľudskej kultúry - ako sa vždy v inom a neopakovateľnom pomere poskladá v každom štáte reťazenie základných entít: Boh, krajina, ľudský duch, jazyk, kultúra, národ - však nebol jediným, čo ma priviedlo do hornatého kraja Sierra de Guadarrama. Nebolo to iba zistenie, ako tento dotyk Božieho, večného sveta s pozemským svetom podliehajúcim zákonu rozpadu; dokázali osvietené postavy ľudských dejín pochopiť a prispôsobiť mu svoje konanie a svoje životné dielo od umenia, cez filozofiu, každé jednotlivé remeslo či povolanie, až po najvyššie štátnické kroky. Navštívila som Valle de los Caídos – Údolie padlých, kde sa na pamiatku obetí Španielskej občianskej vojny týči niekoľko kilometrov od Madridu najväčší kríž na svete.

Baziliku Svätého Kríža a benediktínske opátstvo s monumentálnym vyše stopäťdesiat metrov vysokým krížom nechal postaviť ako symbol zmierenia Francisco Franco. Stavebné práce na komplexe sa začali v roku 1940 a trvali takmer dvdsaťročie, aby tam napokon našiel miesto posledného odpočinku J. A. Primo de Rivera a o niekoľko rokov po ňom aj samotný generál Franco. A to je dôvod, prečo je toto miesto od roku 2009 uzatvorené pre verejnosť.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

Ihličie ešte spí. Leží na zemi pokojné a mäkké, odráža sa v ňom svetlo a z hustého borovicového lesa sa šíri upokojujúca vôňa. Hoci je už ráno, cesty vedúce do údolia sú prázdne, väčšina turistov mieri do starého kráľovského sídla v blízkom San Lorenzo de El Escorial a hoci na nich svieti niekoľko desiatok kilometrov mocný a smutný kríž, odbočuje sem málokto. Až po dlhšom čase sa pri rampe na permanente stráženej vrátnici objaví auto – a potom ďalšie. A ďalšie. Za predným sklom vidno mužov so svätými tvárami v reverendách.

Boli to práve oni, kto ma odviezol až k bazilike a boli to práve oni, kto v nej s vernosťou a dôstojnosťou slúžil svätú omšu. Bazilika Svätého Kríža sa nachádza priamo pod vrcholom hory,  teda akoby sme pri nej skutočne vstupovali do podsvätia. Franco nechal nad svojou dlho plánovanou hrobkou postaviť to, čomu slúžil celý svoj život – Ježišov kríž. Hlavná brána je zdobená dvojhlavou orlicou – symbolom španielskych Habsburgovcov a nad ňou sa vyníma veľká a pritom jednoducho a hlboko pôsobiaca pieta. Pod ňou už vedú široké chodby do tvaru kríža. Najdlhšie z jeho ramien, monumentálnu chodbu akoby pripomínajúcu tunel vedúci na druhý svet, lemujú z oboch strán obrovské gobelíny s výjavmi z Apokalypsy. Až na samom konci svieti kríž, akoby človek skutočne predstupoval pred zmysel a sudcu svojho života - pred Boha.

 

 

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

12a.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

23.JPG

24.JPG

25.JPG

26.JPG

27.JPG

28.JPG

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

V deň, keď túto španielsku Golgotu navštevujem, je v bazilike azda iba desať ľudí. No napriek tomu zbor kňazov slávi liturgiu a napriek tomu spieva niekoľko desiatok členný chlapčenský chór. Všetko je dôstojné a vznešené. Pri Premieňaní zhasína svetlo. V hlbokej tme zostáva svietiť kríž.

V takýchto chvíľach sa chce človeku poďakovať za Cirkev. Vyjadriť to, čo sa vyjadrovať nezvykne a čo mnohí považujú za nepotrebné či samozrejmé alebo za spiatočnícke či nie celkom vhodné... Poďakovať sa, že sa k nám skrze ňu dostalo tajomstvo viery - to nepochopiteľné tajomstvo omilostenia dejín, keď Boh sám sebou potvrdil stvorenie a stal človekom. Za to tajomstvo, ktoré sa šírilo z Jeruzalema naprieč celými dejinami, v ktorom môžeme byť spojení s toľkou bolesťou a krásou sveta, s najvyšším ideálom, k akému sa nedokázala vypäť židna kultúra, s Cirkvou, ktorú sa po celé stáročia snažili chrániť monarchie, až kým ich zdanlivé novus ordo republík nezmiatlo z povrchu zemského, aby potom so storočným oneskorením siahlo aj na to najposvätnejšie - na ňu samotnú.

                Bazilika pripomína katakomby. Ako korene Cirkvi – ktorá bola povýšená zo zeme a možno aj ako varovanie či upozornenie na nastávajúce časy. Lebo to, k čomu sa dnes utiekame nie je kríž, ale útek od údelu – ale kam sa dá ujsť pred sebou samým? A zatiaľ nám kríž vraví o úzkej bráne. O svete, kde je človek hodnotnejší, čím umenšenejší je tu na zemi. A miesto myšlienok, kde človek vidí sám seba víťaziaceho či dominujúceho na všakovakých postoch; prichádzajú tie, kde sme na kolenách pod krížom. Ako sú pod krížom svieže borovice – pod Krížom v údolí Valle de los Caídos, ktorý sa politicky „nehodí“, ktorý hovorí o pravde „nekorektnej“ a „agresívnej“. A odrazu úodlie s „kontroverzným“ krížom pripomína v čomsi aj Slovensko – keď je „nevhodné“ hovoriť na verejných miestach odvážne o Bohu. Keď je „nevhodné“ vysloviť myšlienky vyzdvihujúce staré dejiny Slovanov. Keď je „nevhodné“ vravieť pravdu o vlastných dejinách a o prvej Slovenskej republike zvlášť. Keď sa „nehodí“ mauzóleum A. Hlinku či keď „nie je vhodná“ úcta k prvému slovenskému prezidentovi J. Tisovi... A v údolí padlých prudko vonia kôra pínií a suchá tráva. A sedem orlov zlieta zo skál na miesto, ktoré najviac povýšila a zdôraznila katolícka Cirkev, na miesto, ktoré volá na naše oči na toľkých stenách a nad zárubňami dverí. Tam. Do diaľky. Ku krížu.

 

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG 

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

50.JPG

51.JPG

52.JPG

53.JPG

54.JPG

55.JPG

 

Krajina je ešte stále pokojná. Bronzové ihličie, rozmarín a suché steblá sa dotýkajú členkov; zatúlaným topoľovým listom sa už pripomenie skorá podjeseň. Prípad najväčšieho kríža na svete mi pripomína otázku, dokedy a ako vlastne sa dá ukryť kríž. Ako sa vlastne môže označovať za fašistický, nacionalistický, nemierový, patetický, mlčiaci, ťažký či tmársky. Ako neexistuje spôsob ani zákon, ktorým by človek zamlčal sám seba a svoju minulosť. Keď zakrýva existenciu Pána Ježiša, ľudského rodu i stvorenia samotného. Lebo taký plášť, do ktorého by človek zahalil sám seba (a ľudské ramená predsa predpovedajú kríž), ktorým by prikryl i celú zem, plnú krížov v prírode – neexistuje. Hoci by nám ho i núkal ten, ktorý nič nestvoril, a napriek tomu tak rád našepkáva: „Vzbúr sa.“, „Nebuď radikalista...“ alebo „Zapri.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?