Uličkami západnej Ukrajiny (Ivano-Frankovsk,Počajevský monastyr...)

Autor: Katarína Džunková | 9.11.2012 o 2:44 | Karma článku: 12,23 | Prečítané:  1967x

Tak sa pohol svet, ako keď na stanici na malý okamih lokomotíva drgne do vozňov – alebo ako keď vlak stojí, no za oknom sa dajú do pohybu súpravy náprotivného vlaku, až by sa zdalo, že už dávno sa rozostúpili trávy a zapískali rušne oblakov... A predsa vlak zostal stáť na mieste. Takto sa azda iba zdanlivo pohýna svet; keď sa nazdávame, že hnevom, sebectvom či prehliadnutím kríža sa niečo na svete zmení. Alebo že sa prudko mení povaha človeka a po epizódach dejiny. No nebo zostáva nebom, pod linajkou jesenných hmiel rodia zabudnuté plánky a nič okrem milosti nevie zmeniť našu vlastnú tvár.

Svet zostal svetom a mestá, čo navonok chceli ujsť od Biblie a svojho vlastného údelu; sa opäť stali mestami biblickými; len oslávený Sión sa zmenil na Sodomu a Gomoru – a tak ďaleko je Ninive. A neschopnosťou uniesť Abrahámov údel, neschopnosťou prijať v sebe ako vzácnych hostí postavu Jóba a Ábela; sa prastaré slová Biblie napĺňajú tak; že si nás oblieka Kain, žiadostivý Jakub pri otcovej smrteľnej posteli alebo Judáš či mladík; čo chcel nasledovať Krista, a predsa nemohol.

 

1.JPG

2.JPG

3.JPG

4.JPG

5.JPG

6.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

14.JPG

15.JPG

16.JPG

18.JPG

19.JPG

20.JPG

21.JPG

22.JPG

 

24.JPG

25.JPG

Navštívila som Počajevský monastyr – spočiatku prevapená, i trochu vydesená toľkými ľuďmi, toľkými návštevníkmi hlava na hlave a hmýriacimi sa, i strkajúcimi sa deťmi  – no vzápätí korigovaná tým, ako som nepochopila ruský temperament. Čo by som bola v tú chvíľu dala za to, ak by sme aj my s takou vrúcnosťou chápali nedeľu, že by nám na nej záležalo až tak, aby sme počas nej putovali do kláštorov a keby sme vlastne vôbec objavili naše kláštory, našu Skalku, starý Zobor a Hronský Beňadik... A odznova by zaznel prísny a presný gregoriánsky chorál, nesúci na sebe bremeno celého pokriveného ľudstva, aby ho vyniesol až k nebesiam.

 

29.JPG

30.JPG

31.JPG

32.JPG

33.JPG

34.JPG

35.JPG

36.JPG

37.JPG

38.JPG

39.JPG

40.JPG

41.JPG

42.JPG

43.JPG

44.JPG

45.JPG

46.JPG

47.JPG

48.JPG

49.JPG

50.JPG

51.JPG

52.JPG

53.JPG

Pod zlatým slnkom počajevských kupol som opäť precítila, aký je rozdiel medzi božím a ľudským. Kým v častiach kláštorného komplexu, kde nebol prítomný kňaz a kde sa neslúžila liturgia; sa ľudia tlačili, odstrkovali lakťami, volali na seba a náruživo fotografovali; v hlavnom chráme Nanebovstúpenia Bohorodičky sa slávila svätá omša, hrmel dokonale znejúci zbor vyjadrujúci mužskú silu a predsa popri nej i nežnosť a pokoru. Zbor vyjadrujúci mocné lesné a horské slovanské hlasy a slovanské hlasy rozliehajúce sa z rovín; akoby práve táto spevnosť najlepšie vyjadrovala skutočnosť, že Boh sa najlepšie a najväčšmi oslavuje piesňou. A že hudba je podobná liečivej masti, ktorá uzdravuje ľudskú dušu a narovnáva ju ako palička okolo záhradných rastlín – aby nespadli, ale aby znovu nadobudli dôveru v samé seba a v nebo nad nimi. Chrám bol v tú chvíľu presiaknutý sakrálnym duchom, ľudia sa utíšili a s nimi i moja duša. Liturgia sa ukázala ako čarovný nástroj, v ktorom sa napraví ľudská duša a z chrámu už odchádzal každý požehnaný – a teda iný, než keď do neho vstúpil. Ako by asi vyzeral svet, keby nebolo Cirkvi, súdiac už len podľa tejto skúsenosti z dvoch chrámov – kde v jednom bol chaos a vlastná vôľa predbiehajúce sa človeka. A v druhom vládol Duch a poriadok.

 

54.JPG

55.JPG

56.JPG

57.JPG

58.JPG

59.JPG

60.JPG

61.JPG

62.JPG

63.JPG

64.JPG

65.JPG

66.JPG

67.JPG

68.JPG

69.JPG

70.JPG

71.JPG

72.JPG

73.JPG

74.JPG

75.JPG

76.JPG

Ale čo je to vlastne prosba za odpustenie a čo je to modlitba k Bohu. Lebo ak si človek uvedomí fatálnosť hriechu, ťarchu a skutočnosť každého jedného previnenia; nič nevie to porušenie vyjadriť. To uvedomenie s nami potichu kráča ako starší brat snáď iba na malé desatinky cesty.

Ráno bolo šedivé, s nebesami farby mladej ocele. Moje oči nenavyknuté velebiť sivú a modravé zástavy oblakov; by to ráno prehliadli a moje čelo nenavyknuté na striedanie tlaku a únavu, by ušlo do iných myšlienok. A neuvidelo by v zrkadle mlčania a prázdnej, tichej chvíle svoju vlastnú tvár. No k nebu sa dvíhali kostolné veže a zvony v nich rozkvitali ako ľalie. A moje oči už nie; ale srdcia čistých a dlhé rady opadaných topoľov vedeli, komu patrí sláva na veky a že krása spasí svet.

 

77.JPG

78.JPG

79.JPG

80.JPG

80a.JPG

Jedna zo spomienok na futbalové turnaje EURO. Pomník lopte...

81.JPG

82.JPG

83.JPG

84.JPG

85.JPG

86.JPG

87.JPG

88.JPG

89.JPG

90.JPG

91.JPG

92.JPG

93.JPG

94.JPG

95.JPG

96.JPG

97.JPG

98.JPG

99.JPG

100.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?